Ukončenie reštaurovania interiéru Dómu sv. Alžbety

Tlačová správa

Končí sa reštaurovanie interiéru Dómu sv. Alžbety, začínajúci ďalší projekt otvorí dosiaľ skryté časti katedrály

Po tom ako po desaťročiach vlani zmizlo lešenie z exteriéru Dómu sv. Alžbety, v týchto dňoch už nebráni ani obdivovať celý jej zrekonštruovaný interiér.

Košice 12. decembra 2014

V rámci maďarsko-slovenského Programu cezhraničnej spolupráce HU – SK 2007 – 2013 s názvom „Obnova baziliky  v Sárospataku a Dómu svätej Alžbety v Košiciach“ reštaurátori zo združenia VILLARD dokončili posledné štyri bočné lode košickej katedrály. Uzavreli tak komplexnú obnovu a reštaurovanie všetkých viditeľných častí interiéru košickej katedrály.

Celkový rozpočet projektu, ktorý sa začal 1. januára 2013 a oficiálne sa skončí 31. decembra 2014, bol vyše 2 milióny 145 tisíc eur. Pre slovenskú stranu predstavoval viac než jeden milión 101 tisíc eur. Vyše 80 percent prostriedkov pochádzalo z eurofondov. Vďaka projektu sa podarilo zreštaurovať juhovýchodnú a juhozápadnú bočnú loď, juhozápadnú kaplnku Mettercia, západný portál katedrály z vnútornej strany, severovýchodnú a severozápadnú bočnú loď. Po reštaurovaní najviac vynikli fresky z 15. storočia, ktoré teraz ohromujú svojou farebnosťou. Naproti tomu striedme farby využili reštaurátori na nenápadné vydelenie stredovekých častí chrámu od tých, ktoré boli vybudované až počas veľkej regotizačnej rekonštrukcie v rokoch 1877-1896.

Výstupom projektu je aj nová publikácia, ktorá poukazuje na málo známu časť dejín Košíc, keď mesto patrilo k najvyhľadávanejším destináciam stredovekých pútnikov. Autormi knihy Pútnický kostol sv. Alžbety v Košiciach sú Peter Zubko, Timothy R. I. Juckes (Veľká Británia) a Katarína Nádaská. Už v týchto dňoch ju možno získať u sprievodcov Dómu. „Nová kniha umiestňuje košický eucharistický zázrak, ktorý urobil zo stredovekých Košíc významné pútnické mesto, do európskeho kontextu. K. Nádaská v nej  prináša nový poznatok o púti kráľa Žigmunda Luxemburského do Košíc, a to ešte pred jeho potvrdením pápežskou bulou. Knihe dominuje bohatý obrazový materiál, ktorý poukazuje aj na najrôznejšie odkazy na kult sv. Krvi, ktoré môžeme nájsť v Dóme aj dnes,“ uviedol jeden zo spoluautorov prof. Peter Zubko. V knihe pripomína,  že sa „zachovalo dosť veľa rôznorodých, pestrých, mimoriadne kvalitných, vzácnych a finančne drahých reliktov po kulte, ktorý motivoval tvorcov, aby ho oslávili vlastnou prácou a darmi… čo svedčí o tom, že Košice boli Bohom milovaným mestom, lebo tu ľudia milovali Boha. Božia milosť obracala hriešnikov k lepšiemu životu, a to je aktuálna ponuka aj pre súčasníkov…“

Reštaurátori však Dóm sv. Alžbety úplne neopustia ani budúci rok. Presunú sa do jeho doteraz skrytých častí. V rámci projektu CLT01003, financovaného z Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru (grantového systému Islandu, Lichtenštajnska a Nórska) ako aj štátneho rozpočtu SR, sa pustia do obnovy interiéru južnej (Matejovej) veže, ktorý nebol obnovovaný od ukončenia jeho výstavby v roku 1477. Projekt s rovnomenným názvom „Veža kráľa Mateja – Dóm svätej Alžbety“ má plánované ukončenie v apríli 2016 a jeho hlavným cieľom je sprístupniť tzv. tajnú miestnosť pôvodného relikviára i pozoruhodný labyrint schodísk veže. „Nastávajúcou rekonštrukciou plánujeme zvýšiť turistický potenciál Dómu. Okrem denne prístupného interiéru katedrály, podzemia s Rákócziho kryptou a tzv. Kráľovských schodov, pribudne vďaka projektu aj dosiaľ neznámy interiér Matejovej veže,“ uviedla projektová manažérka n. o. Perly Gotickej cesty Mária Bartková. Ako spresnila, projekt je financovaný z programu Zachovanie a revitalizácia kultúrneho a prírodného dedičstva a Podpora rozmanitosti v kultúre a umení v rámci európskeho kultúrneho dedičstva. „Som veľmi rád, že sa našli prostriedky, aby sa reštaurovanie Dómu nemuselo zastaviť. A hoci reštaurátorov budúci rok nebude vidieť, o to väčším prekvapením bude pre Košičanov i návštevníkov mesta, keď potom budú môcť obdivovať Matejovu vežu zvnútra,“ dodal štatutár n.o. Perly Gotickej cesty ThLic. František Šándor.

Updated: 20. januára 2019 — 21:12

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *