Rekonštrukcia Malej scény ŠD

Architektonické danosti budovy nie je možné pri rekonštrukcii obísť. Významné slovo budú mať pamiatkári. Dispozične nedôjde k veľkým premenám, ale celkovo sa zmení priestor hľadiska a javiska. Bude predĺžené prízemie a odstránia sa miesta na sedenie na balkóne, ktoré ani doteraz neboli pre divákov najvhodnejšie. Hľadisko sa zväčší a predĺži. V hornej časti balkóna bude umiestnená technologická časť, do ktorej sa premiestnia zvukári a osvetľovači. Vytvorí sa aj ďalší vchod do Malej scény a možnosť zmeniť za pár minút klasický „kukátkový“ divadelný priestor na arénu. Pre divadlo je to veľmi dôležité aj vzhľadom k tomu, že repertoár uvádzaný na Malej scéne je súčasný a často aj alternatívny. Kompletne nanovo budú vybudované zvukové a svetelné zariadenia a úplne nové zázemie, vrátane klimatizačných jednotiek. V zadnej časti budovy bude výťah, ktorý bude slúžiť nielen na prepravu kulís, ale aj imobilným divákom, ktorí sa doteraz mohli na predstavenia dostať len s veľkými ťažkosťami. Na rozdiel od súčasného stavu budú mať herci samostatný vstup na javisko. Otvorí sa aj vstup do divadla priamo z divadelnej kaviarne. V dolnej časti budovy vzniknú sklady kulís a ďalšie divadelné zázemie. Projekt je komplexný a počíta aj s rekonštrukciou priestorov pre ubytovanie hostí či bufetovú časť. Zo zdrojov projektu Európskeho hlavného mesta kultúry bude hradená rekonštrukcia divadelnej časti.

Približne v rovnakom čase, ako si Košičania postavili veľkolepú budovu Mestského divadla, vznikla v radovej zástavbe neďaleko budova, ktorá v súčasnosti tiež slúži pre divadelné účely. Sídli v nej Malá scéna Štátneho divadla(ŠD) Košice.

Budova vznikla na prelome 19. a 20. storočia, ale jej vznik nie je v súčasnej dobe plne objasnený. Časť bádateľov sa prikláňa k názoru, že ju postavili už v rokoch  1896 – 1899  ako Hornouhorské múzeum a v roku 1903  upravili na reprezentačnú budovu spolku Veľké Kasíno. Podľa neskorších bádateľov si však budovu nechal spolok Veľké kasíno postaviť nanovo. Podľa zachovaných fotografií pôvodného múzea a neskoršieho kasína je zjavné, že ich forma je výrazne odlišná a teda aj v prípade prestavby,  musel byť zásah do podoby budovy výrazný. Spolok Veľké kasíno vypísal na budovu  v roku 1900  súťaž, ktorej víťazmi sa stali Károly Rainer a Miksával Müller . Podľa Dany Bořutovej je však autorom projektu košický staviteľ Julius Répaszky. Architektúra budovy je zdobená jemným secesným ornamentom a v interiéri freskami.

V neskorších rokoch prešla budova viacerými adaptáciami, ale prevažne slúžila ako kino. Niesla názvy kino Korzo, kino Tivoli, kino Partizán, v rámci ktorého  fungovalo aj kino Čas. Svoje priestory tu mali aj predajňa  ÚĽUV,  Mestská správa kín a Slovenská požičovňa filmov. Prevádzku kina zrušili 15. júna 1980, keď  vtedajší košický Mestský národný výbor rozhodol  o pridelení objektu  divadlu. Jedným z hlavných dôvodov bola pripravovaná rekonštrukcia historickej budovy ŠD a nutnosť zriadiť alternatívny divadelný priestor, v ktorom by mohli súbory počas rekonštrukcie pôsobiť. Aj po jej skončení v budove zostala experimentálna divadelná scéna  pod názvom Štúdio Smer, neskôr premenovaná na Malú scénu ŠD Košice. Kino ostalo v dvojpodlažnej budove, pristavanej okolo roku 1900 k zadnej časti dvora.

Po pridelení objektu ŠD sa realizovali menšie  úpravy, ktorými sa priestory prispôsobili divadelnej prevádzke. Riešenie  malo byť iba dočasné, kým sa nepripraví projekt dôkladnej rekonštrukcie. Napriek rozbehnutým prípravným prácam a vytvorení projektovej štúdie sa nenašli financie a Malá scéna čakala na rekonštrukciu viac ako 30 rokov. Zrealizovať sa ju podarí až vďaka projektu Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013, v ktorom je rekonštrukcia Malej scény ŠD Košice zahrnutá ako jedna z investičných akcií.