Ľudovít Feld – – odhalenie pamätníka

V nedeľu 23.9.2018 bol košickému výtvarníkovi Ľudovítovi Feldovi odhalený pamätník. Nachádza sa v parku, ktorý nesie jeho meno.

Ľudovít Feld
19. 3. 1904 – 18. 5. 1991

významný košický kresliar a grafik sa narodil v početnej rodine. Jeho rodičia, František a Amália Feldovci, mali deväť detí. Jeho prvé výtvarné pokusy možno datovať do rokov 1916 až 1923. keď navštevoval vyššiu reálku a svoje dovtedajšie vzdelanie ukončil maturitou. Kreslenie ho učil profesor Samo Oravec. Čiastočne v tom istom čase, v rokoch 1920 až 1925, navštevoval kresliarsko-grafickú školu Eugena Króna, ktorá pôsobila pri Východoslovenskom múzeu. V tom čase po prvýkrát vystavoval spoločne so spolužiakmi.

Ďalšie študijné smerovanie tohto geniálneho kresliča už bolo nezvratné. V rokoch 1925 – 1933 študoval grafiku na Akadémii výtvarných umení v Budapešti. Jeho profesormi boli Viktor Olgyai Martika a Nándor Lajos Varga. V roku 1933 po návrate do Košíc sa stal členom Kazinczyho spoločnosti a hneď sa predstavil spoločnou výstavou s Alžbetou Groszovou a Imrichom Oravcom.

Ako vyštudovaný a vyprofilovaný umelec v roku 1935 založil súkromnú výtvarnú školu. Medzi jeho žiakov patrili napríklad Alexander Eckedrt, Jozef Haščák, Július Hegyessy a Arpád Račko.

Strašný predel v živote umelca znamenala druhá svetová vojna. V roku 1944 bol deportovaný do koncentračného tábora v Osvienčine. Prežil to iba on a jeho súrodenci Ignác a Frída. Nebyť Feldovho výrazného kresliarskeho talentu, neprežil by to ani on. Priamo na príkaz neslávne známeho Dr. Mengeleho mal Ľudovít Feld portrétovať osobité typy zajatcov. Údajne išlo o ľudí, ktorí mali telesný, alebo mentálny hendikep, čím chcel Mengele vykazovať svoju brutálnu činnosť ako „očistu ľudstva“. Po ukončení druhej svetovej vojny a návrate z koncentračného tábora Ľudovít Feld žil v Bratislave až do roku 1949. V tomto roku sa vrátil do Košíc a pôsobil vo výtvarnom spolku Svojina.

Ako člen Slovenského spolku výtvarných umelcov od roku 1951 absolvoval množstvo kolektívnych výstav, naďalej učil a viedol rôzne kurzy. Pomerne veľa cestoval, zachytil rôzne typy krajín, architektúry, ale venoval sa aj figurálnej kresbe. Neskôr, keď sa jeho zdravotný stav zhoršil, venoval stále väčšiu pozornosť košickým zákutiam. Veľké súborné výstavy jeho umeleckej tvorby sa konali v roku 1973 vo Východoslovenskej galérii, v rokoch 1986 a 1989 v Krajskej organizácii Slovenského zväzu výtvarných umelcov v Košiciach.

Ľudovít Feld zomrel vo veku 87 rokov dňa 18. mája 1991. Odvtedy boli jeho diela prezentované na viacerých samostatných výstavách. Svojou kresliarskou i grafickou precíznosťou sa zaradil nielen medzi najvýznamnejších košických umelcov, ale i v rámci celého Slovenska.

Holokaust: príbeh Mengeleho maliara

…“Feld Frida, Feld Ignác, Feld Lajoš, Feld…Ištenem, Lajoš báči! Veď je to môj učiteľ kreslenia! Ten maličký, milý, trpezlivý učiteľ. Ako sa mi len venoval, viedol moju ruku k istote“ spomenula si na Ľudovíta Felda jeho žiačka, ktorá čítala súpis košických židov. Pracovala ako pisárka a dostala príkaz spísať zoznam židov určených na deportácie podľa ich bydliska. Učiteľ už v jej v zozname chýbal. Vynechala ho.

Buch! Z hrmotom sa zavreli dvere na nákladnom železničnom vozni. A na ďalšom a zas a znova. V jednom z nich čakal na transport do neznáma košický maliar Ľudovít Feld. Bol trpaslík, zabral len málo miesta, preto si mohol sadnúť. Hlavu mal položenú na kolenách, premietal si udalosti posledných dní.

Len pred necelým mesiacom (v apríli 1944) si musel pripnúť, tak ako všetci židia v meste, na kabát žltú hviezdu. O pár dní nato vyšlo nariadenie: do 48 hodín si zbaliť najnutnejšie a hlásiť sa v teheľni na okraji mesta. Nie každý poslúchol. Na ich ulici zastali nákladné autá. Vyskákali z nich sálášiovci. Všetkých obyvateľov ulice vyhnali von z ich príbytkov. Niektorých od taniera polievky, bolo poludnie. Čítali zoznam. Všetkých členov jeho rodiny, susedov, každého, koho meno na ňom bolo, nahnali na korbu. Ulica stíchla, vyľudnila sa. Niekoľkí sa vrátili domov, neboli na zozname. Medzi nimi aj on. V prázdnom byte prebdel celú noc. Ráno sa rozhodol. Do plecniaka si zbalil svoje maliarske potreby a vykročil smerom k teheľni. Zabúchal na bránu, chcel byť čím skôr medzi svojimi. Vpustili ho.

V teheľni bol zberný tábor. Na malom priestore sa tlačilo 12tisíc ľudí.

Pokračovanie tu: http://kobelak.blog.sme.sk/c/185940/Holokaust-pribeh-Mengeleho-maliara.html

Updated: 12. apríla 2019 — 20:17

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *