Kedysi boli farby len prírodné a aj sa nimi šetrilo. Nebolo pestrofarebných časopisov, novín, farebných filmov ani televízie. A tak sa vžime do toho, aký musel byť človek uchvátený, keď v stredoveku vošiel do nášho Kostola Sv. Alžbety, (dnešnej košickej katedrály). Bola tma, lebo omše zvykli byť za svitania. Len postupne a pomaly prvé lúče slnka prenikali oknami a naberali rôzne farby. A tu sa na neho zadívali prívetivé tváre svätcov kdesi z okien. Ich postavy boli totiž vyskladané z farebných sklíčok, do takzvaných vitráží. Farebné okná boli jedným z najkrajších vynálezov stredoveku. Postupne ako sa slnko dvíhalo, ďalší a ďalší svätí na stredovekého Košičana zamávali lúčmi svojich sklíčok. Aj s takýmito špeciálnymi efektmi počítali stredovekí majstri. Skrátka Dóm sv. Alžbety bol aj premyslenou galériou, kde sa každé ráno konal a stále koná umelecký happening.
