Areál bezpečnej jazdy

Pri Košiciach vyrastie Mihyring, projektantom slávny Franz Wurz

www.mihyring.sk

V motoristických kruhoch sa už dlhšie pošuškáva o tom, že v blízkosti Košíc by mal vyrásť areál Mihyring. Skupina podnikateľov okolo Mariána Michalova má blízko mestskej časti Barca pripravený pozemok, na ktorom chce v prvej fáze vybudovať školu bezpečnej jazdy a v druhej aj samotný súťažný okruh. S niečím podobným ale nemali motoristickí nadšenci z metropoly východného Slovenska veľa skúseností a preto oslovili toho najpovolanejšieho. Projekt pre ich zámer pripraví Franz Wurz, ktorý je otcom bývalého jazdca formuly 1 Alexa Wurza. A čo je najdôležitejšie, s takýmito záležitosťami má už 27-ročné skúsenosti.

Košičania hľadali skúsenosti

„Potrebovali sme mentora nášho projektu,“ povedal pre auto.sk investor Štefan Jusinko, ktorý následne pokračoval: „Bolo nám celkom jasné, že pre realizáciu niečoho podobného a hlavne funkčného je potrebné mať veľmi veľa skúseností. S pánom Wurzom sme v kontakte už tretí rok a teraz sme sa konečne dostali k tomu, že náš areál osobne navštívil aj so svojim kolegom architektom Gernotom Blachom. Už v tomto roku by sme radi začali s reálnou výstavbou. Potrebujeme ešte dotiahnuť niekoľko projekčných detailov. Samým nám bolo jasné, že nestačí len vidieť, ale potrebujeme aj niečo viac. Približne do troch alebo štyroch týždňov by nám mal pán Wurz dodať presné rozmery areálu tak, aby spĺňal európske štandardy. Netrpezlivo na to čakáme.“

Veľkou výhodou Košíc je to, že v tejto oblasti sa nič podobné nenachádza. Najbližšia škola bezpečnej jazdy je až pri okruhoch Hungaroring a Slovakiaring, ktoré ležia od metropoly východného Slovenska 250, resp. takmer 400 kilometrov. Ak sa pozrieme na sever, tak niečo takéto nájdeme až v 500 kilometrov vzdialenej Varšave. Čo ale prinesie výukové stredisko bežnej verejnosti? „V prvom rade ide o veľký bezpečnostný dopad,“ odpovedal Franz Wurz. „My v Rakúsku máme deväť takýchto centier pod ÖAMTC (rakuský auto-moto klub – pozn. red.) a päť iných centier, takže dohromady ich je až štrnásť.“ V tomto smere je Rakúsko vzhľadom na niečo vyše osem miliónov obyvateľov celosvetovou špičkou. „Slovensku by podľa mňa postačilo mať päť centier,“ usúdil Wurz.

 

Základným cieľom zníženie nehodovosti

Rozdiel oproti našim juhozápadným susedom je aj v tom, že u nich musí každý šofér absolvovať kurz bezpečnej jazdy do roka od získania vodičského oprávnenia – študenti sa počas prípravy na získanie ´vodičáku´ menej venujú analýzam motorov, prevodoviek či techniky ako takej, ale viac sa orientujú na prax. Povinnosť prejsť kurzom už bola zavedená aj v Slovinsku či Švajčiarsku, ale napríklad nemecké centrá bezpečnej jazdy na Nürburgringu či Sachsenringu, ktoré mimochodom takisto staval p. Wurz, ukazujú, že aj bez zákonného nariadenia môžu vyrobiť slušné peniaze.

„Všetko to môže fungovať aj ako biznis, dobrý biznis,“ prikývol Franz Wurz, ktorý však vždy zdôrazňuje hlavne bezpečnostný aspekt: „Celkovo sme v Rakúsku dosiahli veľmi dobré výsledky. Štatistiky celosvetovo ukazujú, že najviac nehôd majú vodiči v prvom roku po získaní vodičského oprávnenia. Povinnosť školení platí od roku 2003 a následne vykonaný prieskum ukázal, že v dotknutej vekovej skupine prišlo k obmedzeniu nehodovosti až o 28 percent! Okrem toho sme zaznamenali aj veľké ušetrenie nákladov spojených s odstraňovaním následkov nehôd. A to sú najlepšie ukazovatele, aké vám môžem poskytnúť.“

Problémov mladých vodičov je viacero a ako zdôraznil ďalší z investorov košického projektu Peter Timko, ide hlavne o ich nevyzretosť a nezodpovednosť. „Ľudia dospievajú pomalšie a neskôr, ale hranica pre získanie vodičského oprávnenia sa paradoxne neposúva nahor, ale nadol. Dnes už osemnásťročný človek nie je taký zodpovedný, ako boli v jeho veku dnešní tridsiatnici a ani tí neboli takí zodpovední, ako boli ich rodičia. Mladí si neuvedomujú, že auto je zbraň. Je to jeden a pol tony v pohybe a platia tu určité fyzikálne zákony,“ prízvukuje Timko, po ktorého slovách Franz Wurz pripomenul špecifikum slovenského vodiča: „Šoféri tu neakceptujú vzdialenosť medzi dvoma autami. Vždy sa na seba lepia, často sa naháňajú. Jazdí sa blízko pri sebe a ľudia nerešpektujú vzdialenosť potrebnú pre svoju reakciu. Aj to je potrebné napraviť.“

 

Čo všetko ponúkajú školy bezpečnej jazdy?

Skúsený rakúsky projektant použil hneď v úvode svojho vysvetľovania slovo „multifunkčnosť“, ktoré je jeho zásadou pri stavbe špecializovaných centier. „Tieto areály vieme využiť rôzne,“ skonštatoval. „Či už na tréning bezpečnej jazdy na cestách, či na výchovu detí, či pre aktivity spojené s motošportom. Centrum vedia využiť všetky vekové kategórie ľudí, profesionálni i obyčajní jazdci, máme úspešné projekty aj s hendikepovanými, rovnako je ho možné využiť aj pre vodičov kamiónov, autobusov či sanitiek, pre policajtov či armádu. Centrá sú súčasne vhodné pre všetky kategórie dopravných prostriedkov od motocyklov cez osobné autá až po autobusy a nákladné autá. V tom spočíva základ nášho konceptu a chlapci z Košíc majú presne rovnakú víziu.“

Pri výstavbe školy bezpečnej jazdy sa ráta s rozpočtom vo výške 500 až 700-tisíc eur. Toto je finálna suma zahrňujúca tri fázy výstavby. „Ide o kopcovú jazdu, jazdu v kruhu s pôsobením rôznych odstredivých síl a o tzv. ´kickplate´, teda trhaciu plošinu,“ vysvetlil nám Marián Michalov. „Na kickplate sa prichádza vysokou rýchlosťou a tá následne vyvolá umelý šmyk, ktorý sa jazdec snaží zvládať. V strednej Európe je využívaná nájazdová rýchlosť do 40 kmh, podľa pána Wurza je potrebné pripraviť projekt až pre 100 kmh. Je to asi taký pocit, akoby do vás zboku narazil kamión, je to dosť zvláštne. Nasledujúcich približne dvesto metrov je kropených vodou, sú tam vodné prekážky.“

 

Je to o kvalitných tréneroch a poznaní vlastného auta

„Naše motto znie: ´Učiť sa praxou´,“ uviedol Franz Wurz. „Vodič potrebuje situáciu cítiť. Ak cez plošinu prejdete rýchlosťou 45 kilometrov za hodinu, tak je to možno jednoduché, ale už pri rýchlosti 56 alebo 57 kilometrov to neviete ukorigovať. Je veľmi tenká hrana medzi tým, či to zvládnete dobre alebo zle. Vodič si pritom uvedomí, že ak by išiel len o trochu pomalšie, môže to byť podstatne bezpečnejšie. Je veľmi dôležité, aby si každý vybudoval rešpekt pred rýchlosťou. V tomto smere nám pôjde o kvalitné vyškolenie trénerov až na najvyššiu možnú úroveň. Práve tu je možno problém centra na Slovakia Ringu. My to nechceme podceniť a do najlepšieho možného školenia trénerov chceme investovať veľa času a námahy.“

Okrem toho je dôležité aj to, aby záujemcovia absolvovali prípravu v škole s vlastným autom, pretože inak by to nemalo veľký význam. „Vieme o iných areáloch, kde sa k dispozícii ponúka veľmi vysoká kategória áut a je to nadštandardne drahé,“ hovorí Štefan Jusinko. „Potom ale môže ľahko prísť k situácii, že človek sa z vozidla, ktoré si teoreticky nikdy nebude môcť kúpiť, vráti do svojho bežného auta nedisponujúceho asistenčnými prvkami a bude to celkom zbytočné. Jednoznačne ide o to, aby každý jazdil s tým, čo dennodenne prevádzkuje.“

 

A čo pretekársky okruh?

„Našou víziou je pochopiteľne to, aby sme projekt školy bezpečnej jazdy spojili aj s okruhom“ odpovedal na otázku auto.sk Marián Michalov. „Územie na to máme. Potrebujeme to zakresliť tak, aby všetko spolu dobre fungovalo. Podľa pána Wurza sú nám vzorom okruhy s dĺžkou do dvoch kilometrov. Tým najbližším, ktorý on sám projektoval, je okruh v rakúskom Melku. To je však až finálny cieľ, v prvom rade nám zatiaľ ide o školu bezpečnej jazdy.“

Slovakia Ring má vyše päť kilometrov, Mihyring bude podstatne kratší. „Názor pána Wurza je taký, že tendenciou budúcnosti bude mať radšej viac aktívnych menších okruhov, ako jeden centrálny a veľký,“ reagoval Štefan Jusinko. „Na to, aby sa dali jazdiť preteky základných európskych štandardov, postačuje trať do dvoch kilometrov. V Rakúsku je aj 1,5-kilometra dlhý okruh spĺňajúci všetky podmienky pre uskutočnenie oficiálnych súťaží.“

A finálny cieľ? Aké motoristické súťaže by sa dali do Košíc prilákať? „Aj keď o všetkom snívame už od roku 2003, baviť sa o týchto veciach je ešte dosť predčasné. Momentálne projektujeme školu bezpečnej jazdy a pán Wurz nám s jej plánom dodá aj nakreslený okruh. Uvidíme, ako to bude napredovať,“ dodal Marián Michalov. „Prvý náčrt uvidíme možno za tri týždne a prvú fázu výstavby spojenú s časťou školy bezpečnej jazdy by sme radi ukončili už v tomto roku. Ďalšie veci prídu na rad až neskôr…“

Teraz je ťah na známom rakúskom projektantovi, ktorý sa pobavil na tom, že v Košiciach dostal „veľké množstvo domácich úloh.“ Predtým on sám nakázal veľa vecí nadšencom z východného Slovenska, ktorí to ale všetko zvládli. „Svoje úlohy si splnili a štafetový kolík je opäť v mojich rukách,“ usmieva sa Franz Wurz. „Musím uznať, že títo chlapci odviedli veľmi dobrú prácu; majú pozemok, majú povolenie. Vieme, že získať toto všetko nie je jednoduché. Väčšina vecí je splnená, ideme na to!“

http://www.autotipy.cz/mirror/a4/6530468.aspx

Updated: 25. marca 2019 — 22:15

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *