Choď na obsah Choď na menu
Reklama
 

Reklama

Židovské Košice 2018

12. 1. 2018

V Košiciach máme (skoro) všetko. Aj pamiatky i živých predstaviteľov jednej z najstarších kultúr na svete. Odkedy Rimania v r. 135 Židov rozohnali, nažívajú si rozptýlení po svete a tento ich vynútený lifestyle sa volá diaspóra. Napriek roztrúsenosti ani po 2 tisícročiach neprišli o svoje tradície a kolorit. Ako národ neasimilovali a ako náboženstvo (judaizmus) nekonvertovali. Prežili jedno z najväčších vyhladzovaní rás – holokaust. Kvôli tomu i kvôli ich humoru, hudbe a šikovnosti ich môžeme obdivovať aj v Košiciach. 

 

Židia tu mali až 5 synagóg naraz, bolo ich tu niekoľko prúdov: neológovia, ortodoxní, chasidi a status quo. Medzi Krmanovou a Zvonárskou aj teraz vyzerá najžidovskejšie v meste. Je tam najstaršia zachovaná synagóga, hneď vedľa aj modlitebňa, ktorá sa využíva i teraz, pravdepodobne najstarší židovský rituálny kúpeľ (mikve) na Slovensku, kóšer reštaurácia, byt rabína... 

Židia neoslavujú Nový rok 1. januára, ale podľa hebrejského kalendára v októbri či septembri a je pohyblivý podobne ako kresťanská Veľká noc. Pri takýchto sviatkoch sa ešte začiat kom 90-tych rokov stretávali v jedinej synagóge, v ktorej sa to ešte ako tak dalo. Bola totiž v menej zlom stave než najstaršia zachovaná synagóga na Zvonárskej ulici. Pri posledných stretnutiach ich tam bolo asi 100, ale za 1. československej republiky sa ich tam modlievalo počas sviatkov aj niekoľko tisíc. A práve to bol dôvod, prečo potrebovali novú veľkú synagógu, hoci teraz mám na mysli iba časť z nich, tzv. ortodoxných Židov. V r. 1927 dali hlavy dokopy, ba čo viac aj 2 a pol milióna korún, ktoré ani nemali, a tak sa zadĺžili. Zaplatili z toho aj architektov menami Géza Boskó a Lajos Oelschläger (mimochodom kresťan). Podľa ich návrhu synagógu postavila firma Huga Kaboša. S tými menami môžete „pofrajeriť“ (akože ich viete z hlavy). Ak budete totiž stáť na Puškinovej ulici, uvidíte ich zakomponované v múre naľavo i napravo od schodov do synagógy.
Pravý múr vlastne už patrí škole, ktorú postavili jedným šupom. Za socializmu tam bola obyčajná základná škola, tú vystriedalo osemročné evanjelické bilingválne gymnázium, ale úplne pôvodne tam bola päťtriedna ľudová škola, a to aj pre nežidov. V jej suteréne bola tiež pozoruhodná pekáreň, v ktorej sa pieklo len raz za rok. Pred sviatkom pesah (židovská Veľká noc) tam upiekli maces. Škola i synagóga sú postavené v rovnakom romantickom maurskom štýle. Klenbu synagógy podľa tohto štýlu majú držať (a aj držia) 4 stĺpy. Nad nimi po obvode je takzvaná galéria či balkón, kde sedávali ženy. Muži boli zasa dole, kde  a modlili a čítali tóru. 
Táto ortodoxná novšia synagóga na Puškinovej ulici, ktorú stavali súbežne s neologickou synagógou (terajší Dom umenia) je technicky modernejšia. Napr. v suteréne má teplovzdušné rúrky, ktoré ústia v podlahe i parapetoch okien otvormi, lebo tvorili systém teplovzdušného kúrenia. 
Zvonku je na synagóge umiestnená pamätná tabuľa v hebrejčine a slovenčine, ktorá pripomína, že z Košíc bolo deportovaných 12 tisíc Židov. Presne ich však bolo až 15 707. V dňoch medzi 16. májom a 3. júnom 1944 ich sústredili v košickej tehelni a piatimi transportmi vyviezli zo stanice do Osvienčima a iných fašistických koncentračných táborov. Domov sa po vojne vrátilo asi 600. 
Málokedy sa dá dostať do synagógy či do mikve. Potulky mestom Košice Vám však odhaľujú aj tajomstvá ukryté múrmi.

 
Viac o histórii Židov v Košiciach:
 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.