Choď na obsah Choď na menu
Reklama
 

Reklama

Urbanova veža - múzeu voskových figurín

17. 7. 2013

Objekt Urbanovej veže vznikol v poslednej tretine 14. stor. pri stavbe dnešnej katedrály. Čiastočnú renesančnú úpravu dostala v 17. storočí, keď ju v roku 1628 prestaval prešovský staviteľ Martin Lindtner. Posledný stavebný zásah, ktorý čiastočne zmenil výzor veže, sa vykonal v rokoch 1943-1947. Vtedy bola pristavená neorenesančná arkáda so strieškou, kde bola osadená unikátna zbierka gotických a renesančných epitafov pochádzajúcich z dómskeho areálu. Urbanova veža, ako súčasť areálu košického Dómu, bola v januári 1970 vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Po rekonštrukcii objektu bola v auguste 1977 slávnostne otvorená expozícia Východoslovenského múzea Umelecké kovolejárstvo na východnom Slovensku.
V rámci reštitúcie sa veža v roku 1996 dostala do vlastníctva Rímskokatolíckeho farského úradu sv. Alžbety v Košiciach, ktorý dal objekt v krátkom čase do prenájmu. Prenajímatelia tam niekoľko rokov prevádzkovali bar. V máji 2004 bolo v Urbanovej veži otvorené súkromné Múzeum voskových figurín.

V súčasnosti Košický samosprávny kraj a Východoslovenské múzeum Košice zachovali vo veži výstavu voskových figurín a na najvyššom poschodí zriadili výstavu kovolejárstva.

Urbanova veža je centrálnym bodom programu Terra Incognita – Krajina nespoznaná, ktorým sa regionálna samospráva pripája k projektu Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013.

http://www.vsmuzeum.sk/expozicie,vstupne/urbanova-veza


 

V múzeu voskových figurín nájdete osobnosti, ktoré sú spojené s dejinami Košíc:
Evliya Čelebi, Svätá Alžbeta Durínska, Uhorský Simplicissimus, Majster Štefan (Stephen Lapicidus, Stephan Steynmentz), Žigmund Luxemburský s Heroldom (1368-1437), Matej Korvín (1443-1490), Pútnik, Janko Borodáč (1892-1964), Abebe Bikila (1932-1973), Andy Warhol (1928-1987), František Rákoczi II (1676-1735), Štefan B. Roman (1921-1988), Jonáš Záborský (1812-1876), Ján Bocatius (1569-1621), Július Jakoby (1903-1984), Ondrej Szabó, Janka Guzová-Becková (1917-1993), Gabriel Bethlen a Katarína Brandeburská (1580-1629)

 

Viac o zvone Urban sa môžete dozvedieť tu:

http://www.kosice.estranky.sk/clanky/pamiatky-a-zaujimavosti/ostatne/zvon-urban.html

Popis osobností z histórie Slovenska v múzeu voskových figurín:

Evliya Čelebi
Cestovateľ z druhej polovice 17. storočia opísal vo svojej knihe Košice ako jedno z najkrajších miest na svete. Ulice vydláždené mramorom, v záhradkách vodné bazény a fontány, medzi nimi sa prechádzajú príjemní a krásni ľudia. Zo sedemdesiatich kostolov Má Kaša bana ( pravdepodobne mal na mysli dnešný Dóm svätej Alžbety ) strechu zo zlatých plátov. V interiéri majstrovské diela ozdobené zlatom , striebrom, drahokamami (rubínmi, topásmi, jantárom, perlové ružence). Všade sa šíri vôňa aloe a ambry. Žiaľ, Čelebi pravdepodobne Košice nikdy nenavštívil. Krovie či ich opísal tak práve preto alebo aby povzbudil turecké vojská, ktoré ovládali veľkú časť vtedajšieho Uhorska, k útoku na mesto .

Svätá Alžbeta Durínska
Patrónka Košíc sa narodila kráľovnej Gertrúde a uhorskému kráľovi Ondrejovi II. Keď mala štyri roky zasnúbili ju so synom grófa Hermana Ľudovítom a vychovávali ich spolu na hrade Wartburg. Alžbeta sa od svojej mladosti starala o chudobných a chorých. Veľkoryso ich obdarovávala. Zakladala nemocnice a útulky pre opustené deti. Pri návšteve cisára Fridricha II. na hrade Wartburg sa pred ním nemohla ukázať , lebo svoje šaty a cennosti rozdala chudobným. Tu jej anjeli priniesli slávnostné šaty ozdobené hviezdami, v ktorých ho privítala. Pán Boh ju povolal k sebe roku 1231 a už roku 1235 ju pápež Gregor IX. vyhlásil z a svätú.

Uhorský Simplicissimus
Cestovateľ a dobrodruh navštívil Košice v 17. storočí a istý čas tu pobudol. Slúžil ako vojenský bubeník v stoličnom vojsku. Vo svojom cestopise spomína tresty, ktoré udeľujú Košičania previnilcom, ale aj voľbu richtára či pôvabné tance. O meste okrem iného napísal: Domy sú veľké a pekné, stavané väčšinou na spôsob altánkov, bez strechy . A farský kostol (dnešný Dóm svätej Alžbety ), nanajvýš obdivuhodná stavba, je vystavaný bez strechy altánkovým spôsobom, iba z kvádrov so železnými sponami, ktoré sú zliate s olovom. A vidieť na ňom veľmi mnoho umeleckých , z kameňa vytesaných figúr a slimákovitých výtvorov, ktorými vystrekuje dažďová voda. Kostolná veža je pokrytá meďou, zvonica však omietnutá čistým vápnom, do ktorého je primiešané víno . Katolíci, luteráni a kalvíni v meste majú vynikajúce , dobre vybavené školy. Je tu aj polovičná kapitula, pretože jágerský biskup, ktorý sídli v Kokšove, vo všetky veľké sviatky tu vysviaca. V Košiciach sídli aj generalita, má tu dobre vystrojenú cisársku zbrojnicu a zdržuje sa tu mnoho cisárskych dôstojníkov a úradníkov.

Majster Štefan (Stephen Lapicidus, Stephan Steynmentz)
Staviteľ Dómu svätej Alžbety žil v Košiciach so svojou rodinou roku 1490. V tomto období dokončil stavbu chrámu. Koluje o ňom viacero legiend. Jeho manželka Dorota si vraj rada vypila vína a preto ju stvárnil v nedôstojnej polohe na južnej Matejovej veži kostola. Vyprojektoval a postavil dôležité časti chrámu tak, že vraj po vytiahnutí jedného kameňa sa celá stavba zrúti. Je tvorcom pastofória - výnimočného diala neskorogotickej architektúry.

Žigmund Luxemburský s Heroldom (1368-1437)
Cisár svätej Rímskej ríše (nemeckých častí, ktoré k nej patrili ) a uhorský kráľ. Zaslúžil sa o postavenie Chrámu svätej Alžbety a rozvoj Košíc. Na jeho príkaz sa v meste sústredila výroba barchetu z celého Uhorska. Ako prvému mestu v Európe udelil Košiciam mestský erb. Historici ho hodnotia ako úspešného panovníka napriek tomu, že jeho výpravy proti Turkom, ktorí ohrozovali ríšu sa skončili porážkami. Ku koncu svojho panovania sa dopustil vážnej chyby, keď dal upáliť Majstra Jana Husa, čím posilnil reformné hnutie v cirkvi.

Matej Korvín (1443-1490)
Uhorský kráľ od roku 1458. Vysporiadal sa s bratríkmi ( zvyškami husitských vojsk ) a zaviedol v kráľovstve poriadok. Oslabil vplyv vysokej šľachty v krajine. Podporoval dostavbu Chrámu svätej Alžbety. Novoročné dary, ktoré mu Košice posielali nechal počas desiatich rokov použiť na dokončenie chrámu. Umožnil Košiciam raziť mince. Bol osvieteným vládcom, ktorý do Uhorska povolal mnohých učencov a umelcov. Správal sa bezprostredne, podľa všetkého bol obľúbený u pospolitého ľudu.

Pútnik
V stredoveku putoval po kresťanských posvätných miestach bez ohľadu na útrapy a nebezpečenstvá. Veril, že každá návšteva uňho umocní hlbšie precítenie Božej prítomnosti, jeho veľkosť a slávu a Pán spasí jeho dušu a očistí ju od všetkých hriechov. V Košiciach sa v 14. storočí udial zázrak Kristovej krvi ( krvácajúca hostia ) a návšteva mesta mala pre Pútnika rovnocenný význam ako návšteva Chrámu svätého Marka v Benátkach a Porcinkuly v Assisi.

Janko Borodáč (1892-1964)
Slovenský divadelný režisér, herec, pedagóg, národný umelec. Patrí k zakladateľom a budovateľom slovenského profesionálneho divadelníctva. V rokoch 1945 - 1953 bol riaditeľom Štátneho divadla v Košiciach . Tu vybudoval činoherný, operný a baletný súbor. Za najlepšiu košickú režijnú inscenáciu Janka Borodáča sa považujú Tri sestry od Antona P. Čechova. V roku 1953 sa stal šéfom činohry Slovenského národného divadla. Najlepšie predvojnové Borodáčove inscenácie na scéne Slovenského národného divadla boli Tajovského Statky-zmätky a Ženský zákon, Palárikovo Dobrodružstvo pri obžinkoch a Hviezdoslavov Herodes a Herodias. Po roku 1945 k nim patrí Králikova Svätá Barbora a Gorkého Na dne. Je zakladateľom teórie a praxe slovenskej javiskovej výslovnosti. Bol horlivým stúpencom Stanislavského názorov a usiloval sa ich uplatňovať vo svojej práci.

Abebe Bikila (1932-1973)
Mal 29 rokov , keď v roku 1961 vyhral Medzinárodný maratón mieru v Košiciach. So štartovným číslom jeden bol jednoznačným favoritom. Rok predtým triumfoval na XVII. olympijských hrách v Ríme. Do podvedomia i sŕdc divákov sa tu zapísal nielen tým, že vyhral maratónsku disciplínu, ale že celú trať bežal bosý. Triumf z Ríma zopakoval v roku 1964 na tokijskej olympiáde. Štíhly, skromný a charizmatický atlét, povolaním dôstojník telesnej stráže etiópskeho cisára Haileho Selassieho II. Jeho ďalší životný osud bol však smutný. Počas výkonu služby sa pri autonehode ťažko zranil, ochrnul a zostal na invalidnom vozíku. Nerezignoval, ale venoval sa lukostreľbe. Žiaľ, na následky zranení zomrel ako 41-ročný.

Andy Warhol (1928-1987)
Americký maliar a filmár. Rodičia pochádzali z dediny Miková na východnom Slovensku a v roku 1913 sa vysťahovali do USA. V roku 1949 ukončil štúdium Pictorial Designna Carnegie Institut of Technology v Pittsburghu s titulom bakalára a začína pracovať v New Yorku ako náborový grafik pre moderné magazíny a rôzne firmy. Stáva sa popredným predstaviteľom pop-artu vo výtvarnom umení. Vyniká zvlášť v plagátovej tvorbe .Pracoval rôznymi technikami. Dokázal príťažlivo zreprodukovať aj zdanlivo všedné obrazy z pretechnizovaného prostredia. V roku 1963 nakrúca svoj prvý film . Jeho ateliér sa stáva známym ako " umelecká továreň "- factory a celý ateliér je dekorovaný striebornými fóliami. Poznávacím znakom jeho osoby sa stáva strieborná parochňa. V októbri 1991 slávnostne otvorili Múzeum Andyho Warhola v Medzilaborciach, pre ktoré Warholova nadácia zapožičala dvanásť obrazov.

František Rákoczi II (1676-1735)
Sedmohradský vojvodca bol vodcom protihabzburského povstania. V roku 1703 mu vzbúrení sedliaci ponúkli velenie. Pridala sa k nemu časť sedmohradskej a uhorskej šľachty. Povstalci sa zmocnili väčšiny územia dnešného Slovenska. Napriek diplomatickému úsiliu sa Rákoczimu pre svoj boj nepodarilo získať podporu európskych panovníkov. Po porážke od Habsburgovcov v bitke pri Trenčíne došlo napriek Rákocziho nesúhlasu v roku 1711 k uzavretiu mieru a ukončeniu povstania. Je pochovaný v Košiciach.

Štefan B. Roman (1921-1988)
" Uránový kráľ " sa narodil v dedine Veľký Ruskov na východnom Slovensku. V roku 1937 emigroval do Kanady. Na pozemkoch, ktoré vlastnil, bola objavená uránová ruda. Založil niekoľko významných obchodno - priemyselných spločností a stal sa úspešným podnikateľom . Bol dlhoročným predsedom Svetového kongresu Slovákov. Podporoval slovenských emigrantov najmä z katolíckych kruhov. Hlboko veriaci kresťan - katolík sa celý život usiloval o vytvorenie samostatného slobodného Slovenska.

Jonáš Záborský (1812-1876
Podobizeň Záborského ktorá sa zachovala, má chmúrny, bolestný a zatrpknutý výraz, akoby odrážala jeho život plný sklamaní. Napriek tomu vytrvalo pracoval na zveľadení slovenskej literatúry. V rokoch 1843 - 1850 pôsobil v Košiciach. Svojim " realistickým" postojom sa dostal do sporu s "romantizmom" Ľudovíta Štúra, tvorcom spisovnej slovenčiny. Z obsiahleho diela Jonáša Záborského umelecky a ideove sa najsilnejšie javia Dva dni v Chujave, Panslavistický farár, satirické poviedky a Faustiáda a z dramatických diel Najdúch. Ukázalo sa že Záborský bol najostrejším kritikom svojej doby. Odhaľoval slabosti, neresť, pokrytectvo nielen vo vládnucich vrstvách , ale aj vo vlastnom národe, v národnej inteligencii a medzi ľudom.

Ján Bocatius (1569-1621)
Pochádzal z nemeckého Vetschau, v Košiciach žil od roku 1599. Bol rektorom gymnázia, richtárom, historiografom a knihovníkom Gabriela Bethlena. Patril k najuznávanejším uhorským básnikom. Bol rovnako vynikajúcim učiteľom a teológom. Roku 1614 vydal známu modlitbu Otčenáš ( Oratio Dominica polyglotta) v dvadsiatich piatich jazykoch. Jeho pozoruhodnú básnickú tvorbu obdivovali aj za hranicami Uhorska a cisár mu udelil titul Poeta laureatus. V bardejovskej tlačiarni vydal roku 1599 zbierku Päť kníh uhorských básní (Hungaridos libri poematum ), ktorá je ukážkou vysokej úrovne jeho básnickej kultúry a veľkého talentu. Ján Bocatius sa ako richtár zapísal zlatými písmenami medzi významné historické osobnosti Košíc. Slúži za vzor mnohým svojim nasledovníkom, ktorí sa ocitli na košickom richtárskom stolci. Ako richtár bol nielen príkladom pri obhajobe svojich občanov a mesta, ale aj ako človek, otec rodiny, učiteľ, básnik či veriaci , ktorý bol ochotný radšej zomrieť, než by zradil svoje mesto, rodinu či náboženské presvedčenie. Dramatické osudy Jána Boccatia ( okrem iného bol väznený v Prahe) stvárnil vo svojej tvorbe spisovateľ Rudolf Schuster, prezident Slovenskej republiky.

Július Jakoby (1903-1984)
Výtvarné umenie študoval v Košiciach u Króna a sčasti aj u Halásza- Hradila. V rokoch 1927 - 1928 sa vzdelával na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti, ale usadil sa v Košiciach. Začiatkom tridsiatych rokov 20. storočia sa Košice vďaka súkromným kresliarskym a grafickým školám E. Króna a E. Halásza-Hradila a riaditeľovi Východoslovenského múzea Jozefovi Polákovi stali centrom modernej stredoeurópskej maľby. Jakoby sa v mladších rokoch venoval kresbe, materiálovej grafike a maľbe pastelom. Neskôr vytváral aj kamenné a keramické mozaiky. Vo svojej tvorbe sa zaujímal o život prostého človeka a maľoval jednoduché výjavy zo všedného mestského a sčasti aj dedinského života, ktoré monumentalizoval. V jeho dynamických dielach nechýba ani irónia a grotesknosť. Zvláštny dôraz kládol na farebnosť, ktorá priam vťahuje do deja umelcovej výpovede.

Ondrej Szabó
Prvý košický biskup pochádzal z veľmi dobrej šľachtickej rodiny. Rodičia mu zomreli v detskom veku, no ujali sa ho príbuzní. Po skončení gymnázia sa stal ostrihomským klerikom a začal študovať filozofiu a teológiu na univerzite v Trnave. Bol vicerektorom kňazského seminára sv. Štefana v Ostrihome, bratislavským a ostrihomským kanonikom, rektorom Generálneho seminára v Trnave a Pázmanea vo Viedni, titulárnym prepoštom a rektorom Trnavskej univerzity, po jej premiestnení z rozhodnutia Márie Terézie do Budína aj budínskym prepoštom a rektorom teologickej fakulty v Budíne. V roku 1783 bol vymenovaný za prvého rektora bratislavského Generálneho seminára, v roku 1800 za budínskeho arcibiskupského vikára a o štyri roky neskôr za prvého košického biskupa. Sám k sebe bol prísny, pedant, bol štedrý a dobrosrdečný. Zariadil biskupskú rezidenciu, obstaral byty pre kanonikov a vhodné priestory pre kňazský seminár. V roku 1809 tam umiestnil bohoslovcov I. ročníka, o dva roky už všetky ročníky. Postupne navštívil všetky farnosti biskupstva. Pozornosť venoval aj chudobným žiakom a umožnil im absolvovať štúdia. Duchovenstvo diecézy si z úcty k prvému biskupovi vybralo za patróna biskupstva sv. Ondreja apoštola.

Janka Guzová-Becková (1917-1993)
Známa a populárna interpretka východoslovenských ľudových piesní sa narodila v Žakarovciach. Do apríla 1969 , keď emigrovala spolu s manželom a dcérou Margitou najprv do Viedne a potom do USA, absolvovala doma i v zahraničí množstvo koncertov a v bratislavskom rozhlasovom štúdiu naspievala asi 150 piesní. Sama zozbierala vyše 500 ľudových piesní. Osobitne sa venovala piesňam z rodného Spiša, ktoré v jej podaní zneli neopakovateľne. Vydala mnoho gramofónových platní doma , ale aj v Spojených štátoch. Zomrela v New Yorku vo veku 76 rokov. Jej telesné pozostatky sú uložené na Národnom cintoríne v Martine.

Gabriel Bethlen a Katarína Brandeburská(1580-1629)
Veliteľ a politik európskeho formátu. V roku 1619 nastupuje na uhorský trón Ferdinand II. Habsburský. Pri Košiciach sa pohybujú vojská protihabsburského odboja, ktorého vodcom je Gabriel Bethlen. Vedenie mesta uzatvorilo s vedením vojsk dohodu, podľa ktorej budú výsady mesta a práva jeho obyvateľov zachované. Od jej uzatvorenia 5. septembra 1619 malo do mesta prístup maximálne 200 žoldnierov. Koncom septembra vstúpil do Košíc samotný Bethlen a zotrval tu osem dní. Odtiaľ vojenský vyrazil na Bratislavu, kde ukoristil uhorskú kráľovskú svätoštefanskú korunu, ktorú priniesol do Košíc. Ešte pred návratom sa dal v Banskej Bystrici vyhlásiť za kráľa, avšak sám sa nedal nikdy korunovať. Pred košickými mestskými hradbami dal vybudovať vojenskú pevnosť - citadelu, v ktorej mala sídliť vojenská posádka a chrániť mesto, no bola využitá iba raz. Začiatkom roku 1622 uzavrel v Mikulove s cisárom mier, podľa ktorého sa vzdal kráľovského titulu, získal titul ríšskeho kniežaťa s držbou siedmich východoslovenských stolíc a uhorské stavy dostali prísľub zachovania všetkých svojich práv a privilégií. V marci 1626 sa v košickom Levočskom dome konala svadba Gabriela Bethlena so švagrinou švédskeho kráľa Katarínou Brandenburskou. Nevesta prišla do Košíc z Berlína v slávnostnom sporievode na 39 vozoch s 225-členným sprievodom. V meste ju vítalo šesťtisíc jazdcov. V roku 1629 ochranca Košíc a vodca protihabzburských povstaní Gabriel Bethlen zomiera a mesto sa opäť dostáva pod priamy vplyv cisára Ferdinanda II. Habzburského.

 

 

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.