Choď na obsah Choď na menu
Reklama
 

Reklama

Slovenské technické múzeum

23. 5. 2012

Na potrebu uchovávania a ochrany pamiatok technickej vyspelosti na Slovensku upozorňoval už ndrej Kmeť - nestor slovenského múzejníctva. Profil múzea sa formoval od vydania dočasného štatútu Technického múzea v roku 1947, prvé expozície v Košiciach boli verejnosti sprístupnené o rok neskôr. V roku 1983 bolo múzeum premenované na Slovenské technické múzeum. Zriadenie technického múzea sa ukázalo ako plne historicky opodstatnené. Slovensko vo svojom vývoji patrilo medzi najpriemyselnejšie oblasti Uhorska. Vďaka nerastnému bohatsvu, jeho ťažbe a spracovaniu v baníctve a hutníctve sa Slovensko do konca 18. storočia radilo v rozvoji techniky medzi popredné európske štáty. Z bohatej histórie vyrastala potreba múzejne uchovať a dokumentovať technické tradície. V roku 2012 si Slovenské technické múzeum pripomína 65. výročie svojho vzniku.

 

Vývoj geodetickej techniky a kartografie

Človek od pradávna pociťoval potrebu poznať prírodu a preniknúť do jej tajov. Táto prirodzená potreba vyvinula v ľuďoch schopnosť zameriavať a znázorňovať okolitú krajinu, aby im poskytovala neskôr možnosť orientácie.
Už pred naším letopočtom prevádzal človek rôzne merania nielen pre stavby, ale aj pre iné účely na zemskom povrchu a tieto aj znázorňoval kresbami. Geodézia ako náuka o meraní tvaru a veľkosti Zeme a polohy jednotlivých bodov na zemskom povrchu vznikla z praktických potrieb.
Jej základy položili najmä starí Egypťania. Kartografia úzko súvisí s geodéziou a zaoberá sa konštrukciou a obsahom, používaním a rozmnožovaním máp a ich dejinami.
Geodézia a kartografia používala rôznorodé a početné technické pomôcky, ktoré zaznamenali v priebehu storočí pozoruhodný vývoj. Zbierkové predmety oddelenia geodézie a kartografie poskytujú pohľad do zbierkového fondu tohto odboru. Základy zbierkového fondu geodézie pochádzajú z čias vzniku múzea, pričom dokumentujú jeho vývoj. Prvá inštalácia geodetických zbierok bola verejnosti sprístupnená 25. mája 1965.
V súčasnej expozícii sú sústredené vzácne zbierkové predmety, o ktorých platí právom zásada, že nie sú len technickými pomôckami, ale i významnými umeleckými pamiatkami s neobyčajnou krásnou výzdobou a dobovým dizajnom. Nájdeme tu prístroje a pomôcky najdômyselnejšej konštrukcie. V expozícii sa nachádza okolo 250 exponátov ako napríklad: meračské reťazce a klince, meračské pásma, rôzne merítka, olovnice, libely, astroláby, buzoly, kompasy, sklonomery, teodolity, tachymetre, nivelačné prístroje, rysovacie súpravy a ďalšie kartografické diela mapy, glóbusy, atlasy, vrstevnicový model.
Medzi najzaujímavejšie exponáty patrí model najstaršieho meračského prístroja na meranie výšok tzv. Dioptra Heróna Alexandrijského (z 1. storočia pred n.l.), glóbus vyhotovený Johannom Gabrielom Doppelmayerom v r. 1728, mapa slobodného kráľovského mesta Košice od autora Jozefa Homolku z roku 1869.
Celá expozícia je venovaná pamiatke významného slovenského kartografa Samuela Mikovíniho (1686 - 1750), ktorý ako jeden z prvých používal pri mapovaní triangulačnú metódu a zhotovil mapy uhorských a slovenských stolíc.
Veríme, že nová expozícia STM zaujme odbornú i laickú verejnosť nielen vystavenými zbierkovými predmetmi, ale aj zaujímavým výtvarným a grafickým riešením.

Oznamovacia elektrotechnika

Prvá časť expozície oznamovacej elektrotechniky je koncipovaná ako prehľad vývoja telegrafnej techniky od prvého prakticky použiteľného prístroja pre prenos správ Morseovho rycieho telegrafu (1840), cez vynález prvého diaľnopisu Američana Hughesa (1855) s tlačeným telegrafovaným textom, až po súčasnú ďalekopisnú techniku a telefaxy. Osobitná časť expozície je venovaná Jozefovi Murgašovi, slovenskému priekopníkovi v rozvoji bezdrôtovej telegrafie.
Vývoj telegrafov je bohato doložený zbierkami. Z kolekcie 45 exponátov je vystavený Morseov rycí telegraf z roku 1882, farbopisné telegrafné prístroje s príslušenstvom z prelomu storočia. Medzi exponátmi dominuje dobový Hughesov telegrafný prístroj z konca 19.storočia s fotoreprodukciou telegrafnej ústredne s Hughesovými aparátmi z roku 1896. Vystavený je diaľnopisný stroj Lorenz LD 15 s príslušenstvom, zapisovač zn. Hell T 12 Siemens, Creedov páskový ďalekopis a diaľnopisná technika prevažne zo 40. a 50. rokov 20.storočia. Komunikačnú techniku posledných rokov reprezentuje Telefax zn. Bondwell B-fax 100. Jozefa Murgaša pripomína v expozícii model konštrukcie 60 m vysokej antény a vysielacej stanice vo Wilkes-Barre a faksimile jeho patentov. Vystavené sú modely Murgašových patentov: vlnomer, rotačné iskrište, magnetický detektor, elektrický transformátor, ktoré sú prevažne z rokov 1904-1911. Bohatá kolekcia historicky cenných telefónnych prístrojov v počte 60 exponátov je vystavená v prehľadnom historickom slede. Vo vitrínach v prvej časti expozície sú uložené vzácne modely prototypov prvých Bellových telefónnych prístrojov a ich príslušenstva, ako je hovorový transformátor, uhlíkový mikrofón, dobové nákresy a schémy prvých telefónov. Obdivujeme rozmanité konštrukčné typy telefónov vo vývojových radoch a ich technických súčastí, pochádzajúcich z prelomu storočia. V kolekcii piatich luxusných telefónov upúta najmä vzácny batériový telefón uložený v púzdre, tzv. „ministerský telefón" z roku 1909, stolný telefónny prístroj s induktorom firmy Ericson et Co., Stockholm z roku 1892 a tiež stolný telefón s induktorom spomínanej firmy Deckert a Homolka Budapešt. V rozsiahlej zbierke nechýbajú telefóny domáce, riaditeľské, konferenčné, vojenské, poľné i telefóny z priemyselných prevádzok. Vystavená je dobová drevená manuálna telefónna ústredňa 16-klapková z konca 19.storočia, ako aj dynamická pobočková automatická telefónna ústredňa USH 60 V pre 5 štátnych a 100 pobočných liniek. Témou druhej časti expozície je záznam a reprodukcia zvuku a obrazu. Dokumentovaný je tu vývoj od elektrónky cez tranzistory až po integrované obvody. Z historických rádioprijímačov majú zastúpenie dva prístroje - z 20.rokov 20.storočia elektrónkové rádio zn. Standard a rádioprijímač zn. Philips. Vystavené zbierky predstavujú vývojové rady unikátnych hracích strojov, fonografov a gramofónov. Zachytený je tu vývoj počiatkov mechanického záznamu zvuku cez elektromagnetické zvukové zariadenia až po magnetický záznam zvuku a obrazu. Najpočetnejšie sú tu zastúpené Edisonove fonografy, vyrábané a používané koncom 19. a začiatkom 20.storočia. Obdivujeme prístroj zn. Columbia, vyrobený v roku 1897 v štáte New York, fonograf zn. Kinetophone, Excelsior phonograph, Edisonove fóliové fonografy s ručným pohonom, fonografický diktafón s kombinovanou prenoskou a nožným ovládaním, fóliové valčeky príslušiace týmto fonografom a tiež originálny text nahrávky na fonografickom valci priložený výrobcom. Z najvzácnejších exponátov upútajú pozornosť: mechanický stolný gramofón zn. Polyphone z obdobia rokov 1904 až 1910.Kolekciu uzatvára pôvabná secesná zvonkohra na ploché kotúče - platne a hrací strojček s ihličkovým valcom z prelomu 19. a 20.storočia. Vystavený je vzácny prístroj - predchodca dnešného magnetofónu - drátofón, vyrábaný firmou Webster v rokoch 1935 - 1945. V závere expozície je súčasná videotechnika zastúpená firmou BRANDT, NEC a SONY, ktoré predstavujú použitie jednotlivých systémov Beta, VHS, Video 8. Príťažlivou atrakciou je predvádzanie exponátov so zvukovými efektami dobových nahrávok od zvonkohry cez fonografy a mechanické gramofóny až po súčasnú HI-FI reprodukciu CD-prehrávačov.

Vývoj písacích strojov

Expozícia vývoja písacích strojov patrí k jedným z najucelenejších zbierkových fondov. Dokumentuje vývoj od druhej polovice 19. storočia až po súčastnosť. Táto kolekcia zbierok si právom zasluhuje pozornosť. S prvými pokusmi o zostrojenie písacieho stroja prichádzali tí vynálezcovia, ktorí chceli zmierniť smutný osud slepcov.
Po Bratislavčanovi J. W. Kempelenovi v roku 1775 to bol Francúz Pingeron v roku 1780 a Angličan Jenkins v roku 1784, ďalej Talian Pelegrina di Castelnuovo v roku 1800 a mnohí ďalší. Otec jedného z veľkých slovenských vedcov 19. storčia Jozefa Maximiliána Petzvala - Ján Fridrich Petzval, ktorý bol nadaným technikom a vynálezcom, zostrojil a patentoval svoj písací stroj 11. augusta 1824 v Levoči, ktorý nazval „Polygraph". V expozícii sú prezentované najcennejšie exponáty písacích strojov, nachádzajú sa tu najstaršie priemyselne vyrábané písacie stroje z druhej polovice 19. storočia až po súčasnosť v počte cez 150 exemplárov od najstaršieho a nášho najvzácnejšieho exponátu zn. Remington z r. 1870-73 model 1 a ďalších unikátnych exponátov, medzi ktoré radíme aj prvé priemyselne vyrábané písacie stroje v Česko-Slovensku od roku 1932. Expozícia okrem prezentácie najznámejších systémov písacích strojov podáva prehľad aj o písme, jeho význame, spôsobe zmechanizovania. Je členená do 15 tematických celkov. Unikátnym strojom je zmienený Remington, model 1, pochádza z obdobia r. 1870 - 1873, keď ešte nebol známy pod zn. Remington ale sa pravdepodobne označoval ako Sholes-Glidden, podľa svojich prvých vynálezcov. Zaujímavým osobitným strojom neobvyklej konštrukcie je písací stroj Hammonia z roku 1884-1886. Podobne Kneist, Graphic. Osobitnou konštrukciou vynikajú stroje značky Yost. Ojedinelú koncepciu usporiadania typov má Wiliams z roku 1892, a klávesnice nemecký Phöenix z roku 1910 - 1912. Vyznačuje sa tým, že pri písaní sa celá klávesnica pohybuje smerom k valcu. Takmer neznámym malým písacím strojom je zn. Noris s malým typovým diskom, ktorého pôvod je nám zatiaľ nejasný. Vzácne sú prvé písacie stroje zn. Remington Z, ktoré sa v histórii po prvýkrát začali hromadne vyrábať v Československu od roku 1932 v americkej licencii. V expozícii sú prezentované niektoré z prvých štandardných a prenosných písacích strojov.

www.stm-ke.sk

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.