Choď na obsah Choď na menu
Reklama
 

Reklama

Seminárny - františkánsky kostol

14. 3. 2009

Dóm sv. Alžbety je síce najväčší na Slovensku, no v Košiciach máme kostol ešte väčší od neho. Ale len čo sa týka dĺžky. Františkánsky kostol je dlhší až o 8 a pol metra Taký grandiózny bol už koncom 14., resp. začiatkom 15. stor., keď ho dokončili. Z toho vyplýva, že po dominikánskom je v hitparáde najstarších zachovaných kostolov na veľmi peknom 2. mieste, hneď pred Dómom. Aj františkánsky kostol (vtedy zasvätený sv. Mikulášovi) postavili najprv v gotickom slohu. Gotická zostala doteraz už len časť, v ktorej kňazi slúžia omše, jedným cudzím slovom – presbytérium (svätyňa). V r. 1556 vyhorela väčšina mesta a kostol s ňou. Františkáni to vtedy v Košiciach „zabalili“. Štát z kostola urobil sklad zbraní a tiež ubytovňu pre pohorelcov a vojsko. Ale aspoň ho zastrešili. Od r. 1597 svätyňa kostola bola dobrý aj biskupovi z Jágra (Eger), ktorý odtiaľ ušiel pred Turkami. Časť kostola sa tak stala s prestávkami aj katedrálou, teda kostolom, kde slúži omše sám biskup.

Františkáni sa vrátili presne v polovici 17. stor., ale, aby to nemali také jednoduché, kostol im vrátili až o 18 rokov a až o 68 ho konečne opravili a prestavali. Vtedy „frčal“ barok a v rámci neho udávali v Košiciach tón staviteľ Tomáš Tornyossy a sochár Šimon Griming, ktorí pár metrov odtiaľ postavili aj morový stĺp. Hlavný oltár má vzácnu a majestátnu konštrukciu s baldachýnom. Sochy okolo postávajúcich sv. Petra a Pavla sú vyššie ako my, až trojmetrové. Oltárny obraz so sv. Antonom Paduánskym, novým patrónom kostola, namaľoval Viedenčan Michal Unterberger.

V krypte pod týmto oltárom pochovali aj zakladateľa starobylej univerzity jágerského biskupa Benedikta Kisdyho (ten tam už ale nie je, lebo kryptu sovietski vojaci pri oslobodení vyplienili).

Keď cisár Jozef II. rozpustil žobravé rády a medzi nimi aj františkánov, v meste zostal iba jediný františkánsky mních Sebald Swoboda. A veru dobre spravil, že neodišiel. V r. 1804 sa v Košiciach zriadilo biskupstvo a on bol poverený založiť vedľa kňazský seminár. Odvtedy kostol voláme aj seminárny. Za napoleonských vojen si z neho vojsko urobilo sklad na potraviny.

Kostol potom zase „zaskakoval“. Kým nebol hotový gréckokatolícky chrám, tak zaň a koncom 19. stor. za Dóm, kým ho rekonštruovali, takže bol zas dočasne katedrálou.

V r. 1980 - 81 priniesol pamiatkarom prekvapko, keď na fasáde odkryli dva typicky gotické reliéfy: Bičovanie a Korunovanie Krista. Po socializme sa vedľa vrátil aj Seminár sv. Karola Boromejského a v pondelky večer (o 19:00) sú v kostole najnekonvenčnejšie, živé a veselé omše určené (nielen) mladým.

Zdroj: Milan Kolcun ( www.milankolcun.net ): Potulky mestom Košice ( www.potulka.sk )