Choď na obsah Choď na menu
Reklama
 

Reklama

Kostol sv. Michala Archanjela Poľov

20. 8. 2011

Historické záznamy uvádzajú, že už v roku 1334 bola tu zriadená farnosť. Pravdepodobne tu už v tom čase bol aj kostol. Nakoľko Poľov vo svojom okolí mal dostatok lesa, dá sa dedukovať, že zemepán povolil ťažbu dreva na kostol. Traduje sa, že jeden zo zemepánov nechal vypáliť obec pre krádež jeho majetku, to však nie je dokumentačne podložené, ale mohla by to byť príčina toho, že nemáme žiadnu stopu po drevenom kostolíku. 
      Druhá podloženejšia verzia o existencií kostola ako predchodcu toho dnešného sa opiera o zápisy kanonických vizitácií. V jednej z nich, z roku 1771 sa hovorí o dvoch miestnostiach, kde vo väčšej je tabernákulum. Tento krát je to iný živel - povodeň, ktorá kostol zničí, a to v roku 1808, ostala iba veža kostola. Zápis z ďalšej kanonickej vizitácie z roku 1810 hovorí o drevenom kostolíku sv. Michala, ktorý nestačí pre potreby veriacich, preto sa začalo s výstavbou nového kostola.
Kostol prešiel viacerými rekonštrukciami a obnovami, dá sa povedať, že každý administrátor farnosti tu zanechal nejakú „stavebnú stopu“, tieto časté rekonštrukcie a opravy boli podmienené viacerými faktormi, zlým terénom na ktorom bol kostol ale aj fara postavené, dve svetové vojny ale aj požiadavky modernej doby, pokoncilové zmeny či jednoduché estetické cítenie.
      Terajší farský kostol, ktorý je postavený v klasicistickom slohu a je zasvätený sv. Michalovi Archanjelovi, bol vystavaný v roku 1822. Je to jednoloďový kostol so širokým rovným uzáverom presbytéria a pristavanou sakristiou. Strop lode bol kedysi rovný a drevený. Veža bola v rokoch 1896 -1901 prestavaná do terajšej podoby a výšky 31 metrov. Loď v roku 1901 dostala nový secesný trámový strop, ale ani ten dlho nevydržal. V rokoch po prvej svetovej vojne sa uskutočnili niektoré sanačné práce nakoľko do kostola pršalo a obvodové múry mokli, bolo nutné vymeniť okná a dvere a posilniť obvodové murivo ale v čase všeobecnej núdze to nebolo ľahké, napriek tomu sa konali zbierky na obnovu a opravu kostola. Podobná situácia sa zopakovala aj po II. svetovej vojne, kedy cirkevná rada spolu s vtedajším farárom a so súhlasom biskupa Čárskeho žiadali od štátu finančnú pomoc na opravu vojnou poškodeného kostola. Kostol nebol vojnou poškodený priamo, ale otrasy spôsobné prechodom jednotlivých tankových divízií spôsobili veľké trhliny v obvodových múroch, pri tejto príležitosti sa plánovalo aj rozšírenie kostola.

Viac na http://www.farnostpolov.sk/