Choď na obsah Choď na menu
Reklama
 

Reklama

Erbové listiny mesta Košice

28. 12. 2010

Košice ako prvé mesto v Európe získalo v roku 1369 erbovú listinu od panovníka. Naviac je mesto jednoznačné aj tým, že v období živej heraldiky dostalo od roku 1502 od štyroch panovníkoch štyri erbové listiny.

 

Prvá erbová listina

Dňa 7.mája 1369 v Diósgyöri vydáva kráľ Ľudovít Veľký ako prvý panovník v Európe najstaršiu erbovú listinu pre právnickú osobu- mesto. „Nos Lodovicus Dei Gratia Rex Hungarie memorie commendantes tenore presentium significamus quibus expedit universis. Quod nos comodose utilitati fidelium Civium et hospitum nostrorum de Cassa regia liberalitate invigilare cupientes, et eosdem gretiarum donis gliscantes ampliare, ad devotam et humilem ipsorum supplicationem, eisdem Civibus nostris de Cassa annuimus ex gratia speciali, ut iidem amodo in sigillo ipsius Civitatis secreto et missivo, ac vexillo, formam Clipei de Signo nostro Regio extortam, desuper videlicet unum tractum seu linram flavei coloris, tribus imaginibus liliorum compaginatum, et de subtus quaturou lineas rufas et totidem albas, lateraliter habentis in perpetuum gestare valeant atque possint. Harum sub nostro sigillo secreto testimonio litterarum, quas in formam nostri privilegii sub magno nostro sigillo, pro ipsis Civibus redigi faciemus dum nobis fuerint reportate. Datum in Diiosgewr feria secunda proxima ante festum Ascensionis Domini, Anno eiusdem millesimo trecentesimo sexagesimo nono."

 

Prvá erbová listina pre mesto Košice z r.1369.

 

„My Ľudovít, z Božej vôle kráľ Uhorska, znením tejto listiny dávame na vedomie všetkým, ktorých sa to týka, že kráľovskou láskavosťou dbajúc na náležitý úžitok našich verných občanov a hostí Košíc, chcejúc, aby sa tí istí vzmáhali darmi milostí, na ich oddanú a poníženú žiadosť sme privolili z osobitnej blahovôle tým istým našim mešťanom z Košíc, aby odteraz na tajnej a posielacej pečati ich mesta a zástave, mali právo a mohli naveky užívať formu štítu, vybranú z nášho kráľovského znaku, majúceho zhora jeden tiahnúci sa pás líniu modrej farby a troma obrazcami ľalií a bočne odspodu štyri červené a toľko isto bielych. Pod našou tajnou pečaťou na dôkaz tejto listiny, ktorú dáme vyhotoviť vo forme nášho privilégia pod našou veľkou pečaťou na prospech tých istých mešťanov, ak nám bude táto predložená. Dané v Diósgyöri druhý deň pred sviatkom Nanebovstúpenia Pána 1369."(7.mája)Touto erbovou listinou, vydanou pre Košice, Ľudovít Veľký ako vôbec prvý panovník v Európe prekročil hranicu udeľovania erbu fyzickým osobám. Ak mestu na jednej strane chcel, a aj udelil erb, tak na druhej strane nevedel k spokojnosti vyriešiť erb tak, aby vyhovel pravidlám heraldiky. K danej dobe sa totiž javilo ako nepredstaviteľné, aby mesto ako právnická osoba dostalo tie súčasti erbu, ktoré mali charakter znakov viazaných na jednotlivca. Takými boli prilba, klenot a prikrývadlá, ktoré mohol nosiť len rytier - bojovník. Udelenie len štítu bolo síce podľa dobových zvyklostí heraldiky nedostačujúce, ale z panovníckeho hľadiska aj logicky neprekročiteľné.Mesto dostalo iba štít. Pri udeľovaní štítu a stanovení figúr vychádzal Ľudovít Veľký z vlastného erbu. Pretvoril ho tak, aby vytvoril nový erb. Jeho erb bol vertikálne štiepení a mal pravé pole sedemkrát červeno- strieborne delené a ľavé modré pole posiate zlatými ľaliami.Mestskému štítu, tak ako ho vidíme aj na privilégiu z r. 1423, horizontálnym delením vytvoril modrú hlavu, do ktorej dal len tri zlaté ľalie. Štítové pole pod hlavou delil tiež sedemkrát červeno-strieborne tak, ako to mal vo vlastnom znaku, ale s formuláciou odspodu. Tým dosiahol vlastne zámenu na strieborno-červenú, čo bolo potrebné, aby sa dodržala aj styku tohto poľa s hlavou štítu základná heraldická zásada: farba na kov, kov na farbu.

 

Miniatúra erbu z r.1423.

 

Pri udelení štítu a stanovení figúr Ľudovít Veľký a potom aj ostatní panovníci, ktorí udelili erby v období živej heraldiky, zohľadnil aj vojenské potreby. Na vlajku, pod ktorou bojovali mestské oddiely, sa premietol jeden z dvoch základných symbolov kráľovstva (sedemkrát strieborno-červené delenie alebo dvojramenný kríž).

Kráľovské mesto dostalo symbol, ktorým bola jasne a viditeľné vyjadrená jeho príslušnosť ku kráľovstvu. Obsahová stránka štítu erbu tým bola vyriešená. Ostalo vyriešiť najzávažnejší právny a formálny problém vyplývajúci zo samotného delenia erbu. Náležité udelenie erbu podľa dobových zvyklostí vo forme privilegiálnej listiny (s privesenou pečaťou na šnúre) by bolo mesto kolektívne nobilitovalo- povýšilo do šľachtického stavu. Ale vidina toho, že sa mesto prípadne svojej nobilitácie dovolá a bude sa snažiť o svoj podiel a zastúpenie na správe krajiny, bolo ešte v r.1369 čosi nepredstaviteľné. Panovník musel dôsledné vylúčiť čo aj len takú možnosť. Dosiahol to udelením listiny v patentnej forme (s pritlačenou pečaťou, ktorou sa udeľovali práva dočasné) so súčasným prísľubom vystavenia privilegiálnej listiny pod veľkou kráľovskou pečaťou. Tá sa mala vystaviť po predložení tejto listiny. Naviac obmedzil používanie erbu len na tajnú a posielaciu pečať.Táto menšia mestská pečať mala len menšiu právnu silu a sekundárnu funkciu. Formálne ponechal nedotknuté používanie autentickej veľkej pečate so sv. Alžbetou, ktorá mala plnú právnu silu. Tým do značnej miery potlačil význam svojho udelenia.Košice ako prvé mesto v Európe vlastnili erbovú listinu vydanú panovníkom. Plne si uvedomovali svoju pozíciu, že majú viac ako ostatné mestá. Ale aj jej neúplnosť a nedostatok formy. Pokladáme za nepochybné, že sa snažili o vydanie listiny aspoň vo forme privilégia. Nabáda ich k tomu samotný text listiny. Predbehli však dobu svojou požiadavkou o celé desaťročia. Ľudoví Veľký vyšiel v ústrety Košiciam a udelil im štít erbu. Bolo to zároveň jeho prvé a posledné také udelenie mestu. V ďalšom aj on, a potom aj kráľovná Mária, už mestám potvrdzovali len právo na užívanie pečate.Po desaťročiach vyčkávania si mesto nechalo podľa listiny vyhotoviť na začiatku 15.storočia erbovú pečať so štítom. V listine chýbajúce súčasti erbu: prilba, klenot a prikrývadlá, ktoré mali byť nad štítom, mesto nahradilo anjelom, ktorého neurčito naznačilo na ich mesto. Zdanlivo a aspoň provizórne tak vizuálne vyplnilo priestor. Vtedy si najskôr ani neuvedomilo, že si z hľadiska heraldiky nepomohlo. Ako prvé z významných miest zaviedlo do praxe takú náhradu, ktorá bude v budúcnosti brániť tomu, aby sa ďalšie nevyhnutné súčasti erbu na mestské erby dostali.

 

Menšia pečať S´MINUS*CIVIUM*CIVITATIS*DE*CASSA* zo začiatku 15.stor., používaná do r.1453 v zelenom, potom v červenom vosku.

 

Z anjela sa postupne v domácej heraldike stal nosič štítu nahrádzajúci práve to, čo mesto chcelo dosiahnuť. A že stále chcelo dosiahnuť kompletný erb, to dokladá celý ďalší vývoj až do jeho úplného zavŕšenia. Zásadný zlom v právnych prekážkach nastal v r.1405. Odvtedy sú mestá formálne uznané kráľom Žigmundom za privilegovaný stav v krajine. Už nič nebránilo tomu, aby mestá dostali erby vo forme privilégia.

Druhá erbová listina

Dňa 31.januára 1423 v Bratislave vydáva Žigmund pre Košice prvú privilegiálnu listinu s prvou miniatúrou pre mesto v krajine.

Snaha Košíc o doriešenie mestského erbu privádza pred kráľov majestát košického prísažného a mešťana, magistra Ladislava Knola. Ako zástupca mesta je v úsilí o odstránenie neúplnosti erbu a nedostatku formy úspešný len čiastočne. Žigmund vydáva listinu formou privilégiá a mesto má v rukách očakávaný dokument, ktorý nie je len dočasným potvrdením jeho práva. Aspoň nespochybniteľné a trvalé právo je konečne po vyše 50-tich rokoch zabezpečené.

 

Druhá erbová listina pre mesto Košice z r.1423.

 

Za úspech však nemožno pokladať ničím neobohatené a takmer doslovné prepísanie oprávnenia z pôvodnej listiny, spočívajúce v používaní formy štítu na zástave len na posielacej a tajnej pečati. Tu sa v plnej miere prejavila zotrvávajúca neistota v tom, ako má vlastne mestský erb vyzerať. Vlastnou tvorbou mesta obohatené štítové znamenie darované už Ľudovítom Veľkým sa len potvrdzuje podľa mestského typária, ktorého riešenie sa stalo vzorom pre miniatúru listiny.

 

Miniatúra erbu z r.1423.

 

Miniátor prekresľujúc typárium len úmerne k štítu zväčšil anjela a odel ho do červeného šatu zlatom prepásaného cez prsia na spôsob ondrejského kríža. Na hlavu anjela položil zlatý prstencový diadém, z ktorého vyrastal jednoduchý latinský kríž. Obdivuhodne jednotiaci účinok celej miniatúry dosiahol damaskovaním plôch štítu erbu a damaskovaniu prispôsobeným rozvilinami v zelenom neutrálnom pozadí. Výtvarný účinok umocnilo orámovanie miniatúry puncovaným zlatým lístkovým pásom, mnohofarebnými kvetmi a rastlinnými rozvilinami v rohoch. Pozoruhodným na tejto armálnej listine je aj to, že v ľavom dolnom rohu pod textom je súčasne namaľovaný aj erb richtára mesta v tom čase, Jána Hebenstreyta, i keď o nebol priamo osobne žiadateľom o vydanie tejto listiny a v listine sa to ani nespomína.

Tretia erbová listina

Dňa 7.februára 1453 v Bratislave vydáva Ladislav V. pre Košice privilegiálnu listinu.

Ďalšia snaha mesta, teraz už len o odstránenie neúplnosti erbu sa končí tak, ako predchádzajúci pokus. Len čiastočným posunom dopredu - poloúspechom.

 

Tretia erbová listina pre mesto Košice z r.1453.

 

Ešte stále a pomaly už storočie po vydaní prvej erbovel listiny pre Košice, nie je prijateľné, aby mesto dostalo kompletný erb. Aj Ladislav V. tak, ako jeho predchodca, ešte tápe v otázkach mestskej heraldickej tvorby. Udelenie štítu pre mestá už dlho nie je problémom. Nedotýka sa štítového znamenia udeleného Ľudovítom Veľkým a potvrdeného Žigmundom. Problémom je však stále prilba s klenotom a prikrývadlami. Uvedomuje si, že anjel ako nosič štítu nie je za ne dostačujúca náhrada, ale radšej obohacuje, pridáva ďalší prvok. Kladie na horný okraj štítu otvorenú zlatú korunu. V ďalšom texte ako Žigmund odkazuje namaľovanú miniatúru.

 

Miniatúra erbu z r.1453.

 

Avšak pod modrou hlavou štítu miniátor dodržal v krajine obvyklé sedemkrát červené - strieborné delené pole v dolnej časti štítu. Tým sa podstatne a v neprospech mestského znaku zmenil obsah. Zmenil pôvodne stanovené, potom potvrdené a miniatúrou z r.1423 znázornené poradie kov - farba, na opačné farba - kov. Porušil tak citlivé a heraldicky čisté stvárnenie z minulosti, dodržiavalo zásadu striedania kovu s farbou. Pod modrú hlavu štítu sa nesprávne dostala farba ako prvá namiesto kovu. Je to súčasne aj prejav tendencie zachovať autentické poradie sfarbenia krajinského erbu, a tak ho dostať do mestských erbov tých miest, ktoré dostávajú prvýkrát erbové listiny (Bardejov 1452, Kežmarok 1463).Tu sa táto tendencia javí ako silnejšia, než snaha o heraldické čistotu.

 

1. Miniatúra erbu z erbovej listiny pre Bardejov z r.1453.

2. Miniatúra erbu z erbovej listiny pre Kežmarok z r.1463.

Dobrým vkusom je podmienená miniátorova zámena tvaru ranogotického štítu na neskorogotický. Zlatá otvorená koruna je zdobená drahokamami. Zmenená aj farba šatu anjela z červenej na bielu. Listinná formulácia „na čele krížom poznačeného" sa prejavuje vo zvýraznení kríža a zámenou z jednoduchého latinského na ľaliový kríž zdobený drahokamami. „Iné vhodné ozdoby" sa ešte prejavujú ako zdobenie čiernym lemovaním a krížikmi na zopakovaných skrížených zlatých pásoch cez šat anjela. Striebro časom zodpovedajúco zoxidovalo.Žiaľ, miniatúra bola namaľovaná na pergamen bez zodpovedajúcej úpravy podkladu. Jej časť sa časom ošúchala a odpadla. Práve poškodenie tvárovej časti, na ktorej presvitá pôvodný linkový náčrt, naznačuje zručnosť a zbehlosť miniátora, ktorý namaľoval priamo, s veľkou invenciou a toleranciou. Na miniatúre je vzhľadom na jej poškodenie zarážajúce, že v priestoroch nad rohmi vrchného okraja štítu, vymedzených dlhými a krátkymi perami, krídel anjela, zreteľné presvitá kresba. Z tejto plochy, ktorá by mala mať farbu neutrálneho tehlového pozadia, no má aj sivastú, budiac dojem oxidovaného striebra, presvitá množstvo liniek. Takých, ktoré ani pri veľkej tolerancii nemožno dať do súvisu s obsahom konečnej maľby.Zatiaľ nevieme rekonštruovať pôvodnú kresbu v tomto priestore. Faktom však je, že tam bola pôvodne kresba nesúvisiaca s výslednou miniatúrou. Faktom je aj to, že je to priestor, kde mali byť pri rekonštruovaní anjela podľa zásad heraldiky prilby, klenoty a prikrývadlá. A nakoniec je faktom, že v tomto priestore ich má umiestnené ďalšia erbová listina pre Košice.

Ak aj nevezmeme do úvahy možnosť, že už v tejto listine boli na miniatúre pôvodne prilby, klenoty a prikrývadlá, a následne boli zatreté, ostáva skutočnosť, že Ladislav V. sa uspokojil s pridaním zlatej otvorenej koruny. Rozšíril možnosť použitia erbu aj na ľubovoľnú pečať a veci. V závere doplnili listinu o právo používania červeného vosku. Ako Žignumd, tak aj Ladislav V. neuviedli konkrétny dôvod vydania listiny, ak len zaň nepokladáme príslušné žiadosti mesta. Zásluhy mesta uviedli obaja všeobecne.

Štvrtá erbová listina

Dňa 8.decembra 1502 v Budíne vydáva Vladislav II. pre Košice erbovú listinu završujúcu vývoj erbu mesta Košice. V krajine prvú pre mesto so štítom, prilbou s klenotom a prikrývadlami.

Až štvrtou listinou na konci obdobia živej heraldiky sa mestu podarilo po 133 rokoch dosiahnuť stav, ktorý si tak želalo. Dostať od panovníka kompletný erb. Erb, ktorý bude používať na základe privilégia, mocou práva a nesporne. Používanie len mocou obyčajnou, nadobudnutou vydržaním, nepokladalo mesto za dostatočné. Uvedomovalo si to viac, že v listine z r.1453 sa rozlišovalo užívanie erbov slobodnými kráľovskými mestami podľa práva, alebo podľa zvyklostí.

 

Štvrtá erbová listina pre mesto Košice z r.1502.

 

Vladislav II. ako prvý siahol na štítové znamenie a urobil na ňom úpravu, ktorá ho podstatne pretvorila.

 

Miniatúra erbu z r.1502.

 

Pod nezmenenou modrou hlavou s troma zlatými ľaliami štiepil pôvodnú dolnú časť sedemkrát deleného striebro -červeného poľa. Opravil chybu a vrátil sa aj popisom k pôvodnému dole zahrotenému štítu. Na ľavé pole vytvorené štiepením položil polovicu poľskej orlice zo svojho rodového znaku. Z časti erbu manželky Anny, vytvoril modrú pätu štítu, v ktorej kosmú sedemkrát zlato - červeno delenú niť sprevádzajú hore jedna, dole dve zlaté ľalie. Nad štítom odstránil otvorenú zlatú korunu a nahradil ju v rohoch prilbami s klenotmi a prikrývadlami. Detailný popis udeleného erbu dôsledne dbá na úctu a heraldické zásady. Výrazne sa to prejavuje pri popise novoudelenej polovice orlice. V pravom (heraldicky) poli ponechal po štiepenú pôvodný stav. Orlicu položil len na ľavé (heraldicky) pole. Súčasne polepšil a zachoval pri tom pôvodne jednotný charakter týchto polí. Heraldický problém popisu polovice orlice, ktorá má v zásade vždy hlavu otočnú vpravo a ľavá polovica by bola bezhlavá, riešil hneď v úvode ustanovením o celej hlave. Zlatú zbroj, korunku a perizónium ukončené v tvare trojlístka popisuje jednotlivo.

Popis erbu v listine nezačína štítom. Začína nosičom a ostatnými súčasťami, ktoré sa prvýkrát v krajinskej heraldike dostávajú v privilegálnej forme do mestského erbu. Anjel je odetý do zlatom pretkávaného rúcha ametystovej farby, má svetlokučeravé vlasy, pritlačené drahokamami posádzaným vencom so zlatým krížom. Krídla má nebovomodrej farby pretkávané zlatými zrnkami. Oboma rukami drží štít dole zahrotený. Dve strieborné, zlatokorunované prilby majú zlaté spony. V strede klenotov, krídel hore žltých, dole modrých so zlatými bodkami, je po jednej zlatej ľalii. Prikrývadla sú popísané „ako rôznofarebné padajúce kvety, akoby rozviate vetrom".Napriek bohatému popisu a kvetnatej reči listiny je obraz miniatúry heraldiky ešte obsažnejší. Dotvára obrazom podľa pravidiel heraldiky erb mesta. Tak, ako klenoty dôsledne symbolizujú hlavu štítu a Anjouovskú dynastiu, aj prikrývadla červeno- strieborné symbolizujú štátny erb s poľa štítu a Árpadovskú dynastiu, i keď chýbajú v heraldickom popise. Klenot a prikrývadla sú vlastne po 133 rokoch dodatočne dotvorené podľa pôvodného prvého štítu. Obsahom sú koncipované v nadväznosti na erbové figúri tak, ako by pôvodne mohli a mali byť na prvom štíte z r.1369. Polovičná postava anjela sa mení na celú a pribúda svätožiara. Ak doteraz pri šate anjela bola voľba len jednej zo základných farieb kráľovstva (červená alebo biela), tak teraz je to spojenie farieb červenej a modrej, ktoré spolu dávajú ametystovú. Prvýkrát v uhorskej heraldike je v tejto listine spomenutá dodatočná interpretácia strieborných pruhov, ktoré sa pokladajú za hlavné krajinské rieky Dunaj, Tisa, Dráva a Sáva. Táto obsahom a textom najbohatšia zo štyroch Košických udelených erbových listín, široko rozpisuje tie zásluhy mesta, ktoré panovník uvádza ako dôvod jej vydania. Pripomína udalosti, ktoré sa odohrali dvanásť rokov predtým, ako ho hneď po korunovácii vojensky napadol z Poľska jeho brat Ján Albert, ktorý sa tiež uchádzal o korunu. Po dobytí Jágra zastavili jeho postup Košice a nechali sa mesiace obliehať. Strádali, nezlomení trpeli straty, prelievali krv, ale aj vtrhli do nepriateľských pozícií, priniesli pekné víťazstvo i korisť. Neupočúvali lichotivé výzvy, sľuby a divé vyhrážky počas dlhého a krutého obliehania. Ako jediná bašta kráľovstva na tomto mieste zotrvali vo vernosti ku kráľovi.V r.1504 si mesto nechalo vyhotoviť jedno z najkrajších uhorských renesančných mestských pečatidiel podľa erbovej listiny z roku 1502.

 

1. Strieborné typánium veľkej pečate mesta Košice z r.1504 (zrkadlový obraz).

2. Odtlačok veľkej pečate mesta Košice.

Strieborné typárium s kruhopisom SIGIL LUM CIVITA TIS. CASSA. zhotovil košický majster Antonius. Oproti textu a miniatúre má neskoro gotický štít a anjel je na ňom doplnený o skrížené stuhy cez prsia. Odtlačky Antoniovho pečatidla sa na dlhý čas stali vzorom pre ďalšie zhotovenia erbu mesta Košice, pretože originály erbových listín neboli verejne prístupné a boli pod viacerými zámkami ako klenoty osobitne uschovávané v Tajnom archíve mesta Košice.

/Text: Dr.JOZEF KIRST Archív mesta Košice/
http://www.kosice.sk/

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.