Choď na obsah Choď na menu
Reklama
 

Reklama

Ďalší ukončený projekt reštaurovania Dómu sv. Alžbety

Tlačová správa

Ďalší ukončený projekt reštaurovania Dómu sv. Alžbety
zvyšuje jeho turistický potenciál
Košická a Užhorodská katedrála boli centrami rozvoja na územiach, ktoré spájali spoločné dejiny. Dnes ich spája aj projekt Európskej únie Partnerstvo bez hraníc.
 
Košice 14. jún 2013
 
Zreštaurované freskové maľby v gréckokatolíckej katedrále Povýšenia sv. Kríža v Užhorode na Ukrajine a obnovené časti Západného portálu Dómu Sv. Alžbety v Košiciach, ako aj trojjazyčný (anglicko-slovensko-ukrajinský) spoločný prezentačný materiál, sú výsledkom projektu Košická a Užhorodská katedrála, centrá rozvoja na územiach spoločných dejín“. Spolufinancovaný bol z prostriedkov Európskej únie, v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Partnerstvo bez hraníc. Jeho iniciátorom a hlavným prijímateľom pomoci bola nezisková organizácia Perly Gotickej cesty. Na záver projektu dnes v Košiciach, spolu s partnerskou Gréckokatolíckou eparchiou v Mukačeve (UA) pripravili záverečnú konferenciu.
Podľa projektovej manažérky n. o. Perly Gotickej cesty Ing. Márie Bartkovej, projekt sa začal realizovať vo februári 2011 a jeho celková hodnota predstavuje sumu 491 927 eur. Vlastné zdroje vložené do projektu, sú za slovenskú stranu vo výške 405 707 eur, ukrajinský partner prispel sumou 86 220 eur. Európska únia projekt podporila nenávratným finančným príspevkom vo výške 439 192,43 eur, čo je vyše 89-percentný podiel.Obnovou najvýznamnejších pamiatok - hlavných katedrál Užhorodu a Košíc sme chceli prispieť k rozvoju cestovného ruchu a k vybudovaniu slovensko-maďarskej turistickej cesty Sv. Alžbety a Františka II. Rákocziho. Zároveň si uvedomujeme, že oba chrámy sú turistickými atrakciami medzinárodného významu, ktorých zvýšená prezentácia a väčšia turistická návštevnosť podporí aj povedomie o spoločných dejinách Košického regiónu a Zakarpatska, ako aj o ich historických, kultúrnych a náboženských centrách,“ dodala Ing. M. Bartková.
Výsledkom projektu, ktorý bude oficiálne ukončený 31. júna 2013, je v našej katedrále rekonštruovaný Západný portál ako hlavný vchod do Dómu sv. Alžbety,“ uviedol riaditeľ n. o. Perly Gotickej cesty a dekan Farnosti sv. Alžbety v Košiciach Mons. ThLic. František Šándor. Ako dodal,Dóm sv. Alžbety je vnímaný ako najvzácnejšia gotickú pamiatka v metropole Košického kraja, ktorú navštívi ročne okolo 50 tisíc domácich i zahraničných turistických návštevníkov a približne 150 tisíc veriacich na omšiach. Sídelná gréckokatolícka katedrála v Užhorode, je podľa dostupných informácií predmetom záujmu asi 15 až  20 tisíc turistov a účasť veriacich na omšiach sa tam pohybuje medzi 60 až 90 tisíckami ročne. „Obe katedrály sú dôkazom staviteľských schopností našich predkov, ale aj potvrdením hodnôt, ktoré obyvatelia na tomto území uznávali,“ dodal F. Šándor.
V Košiciach bol rámci projektu zreštaurovaný západný portál Dómu s reliéfmi Krista v Getsemanskej záhrade, veraikonu a piety. Na svoje miesto sa zreštaurované vrátia aj sochy sv. Jána a sv. Jozefa. Po severnom portáli (v rámci jedného z predchádzajúcich projektov) naše združenie zreštaurovalo aj západný. Jeho autorov nepoznáme. Ikonografia všetkých troch portálov Dómu je tematicky príbuzná a jednotiacim prvkom sú motívy späté so zázrakom sv. Krvi v Košiciach,“ uviedol akademický sochár prof. Jozef Porubovič  zo Združenia Villard, ktoré je realizátorom obnovy.
Sprievodcu cestovného ruchu a autora najnovšej publikácie Košické detaily PhDr. Milana Kolcuna teší najmä fakt, že sa obnovy dočkal práve západný vchod do Dómu sv. Alžbety, ktorý je hlavnou vstupnou bránou do katedrály. „Prejde ním každý veriaci, návštevník či turista. Odhalený pohľad na tento portál je odteraz svojou zreštaurovanou krásou ešte krajší, a teda aj príťažlivejší. Je tak prirodzenou pozvánkou na návštevu najväčšej katedrály na Slovensku,“ uviedol tento najznámejší popularizátor košickej histórie. Ako spresnil, v najrozľahlejšom kostole na Slovensku môžu návštevníci už od januára tohto roka obdivovať aj zreštaurovanú hlavnú i priečnu loď, pričom najväčšia časť interiéru bola zreštaurovaná v rámci investičných aktivít projektu Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013. Otvorená je aj zreštaurovaná podzemná krypta, ktorá  má denne aj stovky návštevníkov. V areáli Dómu je tiež zreštaurovaná Kaplnka sv. Michala, ktorú na požiadanie otvárajú sprievodcovia z Dómu sv. Alžbety. Ako upozornil, vzhľadom na veľký záujem budú v letnej sezóne rozšírené otváracie hodiny pre vstup do veže Dómu. Otvorená bude do 19,00 hod. , v piatky a v soboty až do 21,00 hod. Príležitostne môže byť aj dlhšie. Žigmundova veža bola vybudovaná za panovania Žigmunda Luxemburského. Návštevník, ktorý vystúpi po 160 schodoch, dostane ako odmenu najkrajší výhľad na centrum, mesto i okolie. Cestou si môže pozrieť pôvodné zvony, ktoré každú nedeľu aj zvonia, pretože Košice majú skutočného zvonára. Na inom medziposchodí vidieť aj hodinový stroj. Najvyššie je miestnôstka, kde sa až do 30-tych rokov striedali strážnici, ktorí dávali pozor najmä na nebezpečenstvo požiaru, ale aj napríklad na pohyb nepriateľských vojsk za hradbami,“ dodal PhDr. M. Kolcun.
V obnovenom Dóme sú posilnené aj počty sprievodcov, ktorí ponúkajú výklad okrem slovenského a maďarského už aj v anglickom či španielskom jazyku. Na požiadanie,najmä v rámci náboženskej turistiky, sprístupňujú aj miestnosť depozitu relikvie Svätej krvi. Záujemcovia majú k dispozícii aj nové informačné materiály. Okrem iných aj 2. vydanie knihy o Košiciach ako pútnickom meste stredoveku Kult svätej Krvi v Košiciach – rozprávanie o stratených stredovekých relikviách či farebnú brožúru Dóm Sv. Alžbety – Perla gotickej cesty, dostupnú v štyroch jazykoch (slovenčina, angličtina, maďarčina a nemčina). O Dóme sv. Alžbety je aj takmer štvrtina najnovšej knihy Milan Kolcuna Košické detaily (slovensko-anglická verzia), ktorá sa v týchto dňoch objavila na pultoch kníhkupectiev.
 
 
 
Viac informácií Vám môže poskytnúť:
 
Ing. Mária Bartková
projektová manažérka n. o. Perly Gotickej cesty
mobil: +421 905 869 557
 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.