Choď na obsah Choď na menu
Reklama
 

Reklama

Žehra

10. 4. 2011
 

V roku 1245 dostal zemepán Ján Sigray od spišského prepošta Mateja povolenie postaviť v obci kostol. Podľa všetkého sa hneď aj začalo so stavbou, ktorá však bola prerušená a kostolík bol dostavaný až v roku 1275. Išlo o neveľký ranogotický objekt typickej dispozície v podobe pozdĺžnej lode so štvorcovým presbytériom. O niečo neskôr, snáď ešte koncom 13. storočia, bola k západnému priečeliu pristavaná veža.
V polovici 14. storočia bol kostolík vyzdobený hodnotnými freskami a okolo roku 1380 dostala loď kamennú klenbu, podoprenú centrálnym stĺpom, čím sa stavba zmenila na dvojlodie.
V roku 1653 sa kostolík stal evanjelickým a katolíkom bol vrátený až po roku 1638, keď sa obec dostala do vlastníctva Csákyovcov (udáva sa aj rok 1632).
V roku 1652 bol kostolík barokovo upravovaný, pričom úpravy sa dotkli najmä interiéru (nový hlavný oltár a zatretie stredovekých fresiek). O niečo neskôr boli zbarokizované bočné oltáre. V priebehu 18. storočia pribudla z juhu pred hlavným vchodom murovaná predsieň. V rovnakom období pristavali zo severnej strany dnešnú sakristiu, ktorá nahradila staršiu a menšiu, spomínanú v roku 1693.
Maľby boli opätovne odkryté v roku 1870, prvý archeologický výskum sa v kostolíku uskutočnil už v roku 1884. Opravovaný bol aj v rokoch 1928 a 1940 i neskôr.

Zaujímavosti
- Kostolík predstavuje vďaka svojej vyvýšenej polohe výraznú krajinnú dominantu, čo ešte umocňuje nezvyčajná cibuľovitá strecha veže.
- Od roku 1993 je kostolík spolu so Spišským hradom, Spišskou Kapitulou a Spišským Podhradím zapísaný v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
- Stavba sa zachovala v takmer neporušenej stredovekej podobe, v ktorej ešte doznievajú románske prvky (združené okná na veži, kamenná krstiteľnica).
- Významným dôkazom prekrývania románskeho a gotického slohu je aj hodnotný južný portál (cca 1270), ktorý bol riešený ešte ako ústupkový so stĺpikmi a prútmi archivolty (nezachovali sa), výzdoba ich hlavíc v podobe rastlinných motívov a lomený oblúk tympanónu už svedčia o nastupujúcej gotike.
- Tympanón zdobí freska Ukrižovania z obdobia okolo roku 1340, podobná maľbe v sakristii minoritského kláštora v Levoči.
- Z konca 13. storočia sa v kostolíku zachoval aj náhrobný kameň Jána Sigraya zdobený zloženým reliéfom kríža. Tvorí ho v hornej časti grécky kríž, ktorého ramená sú tvorené menšími krížmi, v strede jednoduchý kríž v kruhu ako symbol Krista a tento celok stojí na štylizovanom trojvrší či trojlístku. V jeho vnútri je erb rodu Sigrayovcov.
- Kostolík je známy svojimi hodnotnými freskami. Najstaršie maľby sú konsekračné kríže ešte z konca 13. storočia.
- Zrejme rokoch 1350 - 1360 bola vyzdobená svätyňa. Na jej stenách nájdeme výjavy z pašiového cyklu, veľkoryso poňaté Korunovanie Panny Márie, Zvestovanie a trocha netradične i dvojicu sv. Kozmu a Damiána. Na klenbe medzi rebrami sú postavy Krista, Madony, Abraháma a nezvyčajne stvárnenej Najsv. Trojice v podobe troch hláv na jednom tele.
- Koncom 14. storočia vznikli dva obrazy na severnej stene lode. Ide o výjav Piety a najmä známy Živý Kríž, bohatý na významy a symboly, a ktorého centrom je Kristus ukrižovaný na vetvovom kríži s výhonkami. Okrem tradičných postáv (Adam a Eva, korunovaná Cirkev, zúbožená Synagóga, anjeli) tu nájdeme aj postavu kľačiaceho donátora z rodu Sigrayovcov.
- Tieto dve fresky boli v druhej polovici 15. storočia prekryté rozsiahlejšou freskovou výzdobou, ktorá zobrazovala výjavy zo života Panny Márie a tzv. ladislavovskú legendu, súboj kráľa sv. Ladislava s Kumánom a záchrany unesenej devy. Pri reštaurovaní boli čiastočne odstránené kvôli odkrytiu spomínaných starších malieb.
- V dlažbe kostolíka pod lavicami pre veriacich je osadených viacero hodnotných renesančných náhrobkov členov rodu Sigrayovcov a ďalších významných osôb zo 17. storočia.
- Z archeologického výskumu v roku 1884 sa nám zachovala aj správa, ktorú našli bádatelia pri neskorších vykopávkach v sklenej fľaštičke od kvapiek proti bolesti žalúdka. Ide zrejme o najstarší písomný doklad týkajúci sa cieleného historicko-archeologického výskumu v interiéri kostola na Slovensku.

http://www.apsida.sk/c/3618/žehra

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.