Choď na obsah Choď na menu
Reklama
 

Reklama

Svinica

10. 4. 2011
 

Osídlenie obce je veľmi staré, najstaršie archeologické nálezy pochádzajú z mladšej doby kamennej ( neolit - 4.500 rokov p.n. l.) z lokality Čontoše. Spôsob života poľnohospodárskej usadlosti je zaradený do okruhu kultúry východnej lineárnej keramiky. Z toho istého obdobia pochádzajú nálezy kamenného žarnova a úštiepkov, ktoré sa našli v potoku. Bohaté sú aj nálezy z obdobia neoliatu, doby bronzovej i železnej, no najbohatšie zo stredoveku.

Prvá písomná zmienka pochádzajúca z roku 1276 je povolením kráľa Ladislava vydaným pre Ethuruha, syna Juraja ponechať časť jeho majetkov svojej žene a dcére. V roku 1293 pripadla väčšina majetkov po Ethuruhovi Petrovi, zvanému Petheuch, synovi Petra jeho brata. Po ňom priberá prímenie Petho-Szinye, Petew-Zinye. Obec patrila medzi významné ľudnaté sídla, už v roku 1427 mala podľa portálneho súpisu 70 port. V roku 1384, po smrti Jána, syna Petheucha, posledného mužského potomka rodu pripadli majetky korune. Kráľovná ich darovala päťkostolskému biskupovi Valentínovi, ktorý ich v roku 1390 vymenil s kráľom a ten ich následne daroval Mikulášovi z Perina. Právo mýta nadobudla koncom 14. storočia a mala ho ešte aj v druhej polovici 15. storočia, kedy sa spomína ako mestečko (oppidum ). Koncom 16.

storočia patrila väčšina majetkov obce Jurajovi Homonnaymu a od roku 1601 bola príslušenstvom hradu Trebišov. V 18. storočí ju vlastní gróf Vasa, po nich ju získavajú zemepanské šľachtické rody Szirmayovcov, Barczaiovcov, gróf Apponyi, predikátor Ištván Lengyel, nakoniec poľský gróf Klobuszický od ktorého majetky kúpili Forgáčovci a pričlenili obec ku kaštieľu v Nižnej Kamenici. Im patrili majetky, poľnohospodárska pôda, lesy a dedina aj v prvej polovici 20. storočia, kedy v južnej časti dediny vysadili park a vybudovali kaštieľ, pri potoku postavili mlyn, pílu, hájovňu a domy pre robotníkov a služobníctvo panstva. Poslednou majiteľkou bola grófka Alžbeta Waldbott-Forgáčová.

Zrejme z dôvodu strategickej polohy tu už v 18. storočí bola poštová stanica a papiereň. Obyvateľstva sa živilo prevážne poľnohospodárstvom, obživu poskytovala aj ťažba dreva a remeselná výroba. Výhodná poloha na obchodnej ceste smerom na Zemplín umožňovala výmenu prebytkov poľnohospodárstva a remeselných výrobkov. Z histórie sú známi svinickí košikári, prútkari koPočas I. Československej republiky, v rámci pozemkovej reformy došlo k vyvlastneniu časti zemepánskej pôdy. I. a II. svetová vojna poznamenala obec stratami na životoch a majetkoch. Počas bitky o Dargovský priesmyk bola väčšina obyvateľov evakuovaná, no aj tak pri prechode fronty a po nej zahynulo 15 obyvateľov. Časť chotára obce bola zamínovaná a obec ostreľovaná.
K pôvodnému obyvateľstvu pribudlo najmä v čase tatárskeho vpádu maďarské obyvateľstvo, neskôr sem v rámci kolonizačných vĺn prišli Valasi a Rusíni, v 18. storočí priviedol na majetok Poliakmi gróf Klobušický, no kontinuita slovanského živlu tu nikdy nebola prerušená. V rokoch 1938-1945 bola obec pohraničnou slovenskou obcou.

Románsko-gotický kostol
Vznik kostola sa datuje do polovice XII. storočia, kedy bola vybudovaná románska časť stavby - loď s pôvodnou polkruhovou svätyňou. Neskôr bol prestavaný a zväčšený, loď bola predlžená a veža nadstavaná o tri poschodia a upravená na obranné účely. V l6. storočí pribudla na severozápadnej strane kaplnka alebo sakristia. V obecnej kronike sa nachádza záznam odvolávajúci sa na ústne tradované podanie o tom, že veža bola kedysi vyššia, no jej horná časť sa zrútila. Z jej kameňa údajne vybudovali kamenný múr okolo kostola. Ku kostolu vraj kedysi viedla krížová cesta a pod kostol do podzemnej krypty, kde boli pochovaní pôvodní zemepáni obce, viedlo 10 schodov.

V kostolnej veži bol pôvodne umiestnený zvon zo 17. storočia, ktorý bol vo zvonovine údajne zlatený. Počas opravy kostola v roku 1913 bol pretavený v Gönci, kde boli z neho odliate 2 nové zvony. Menší bol zrekvirovaný počas I. svetovej vojny na vojenské účely. Zvony boli umiestnené vo zvonici vo farskej záhrade a po výstavbe nového kostola do jeho veže.

Pôvodne bol údajne vymaľovaný celý interiér, no maľby boli pretreté bielym náterom v období reformácie. Pri oprave kostola a výskume vykonanom v roku 1913 bola odkrytáa reštaurovaná východná stena. Maľby pochádzajúce zo l4. storočia boli naposledy reštaurované v rokoch 1992/3. Fragmenty boli súčasťou komplexnej figurálnej kompozície s námetom Posledného súdu.

Keďže po oprave kostola, výskume a odkrytí nástenných malieb v roku 1913 prišlo obdobie s dvomi svetovými vojnami, kostol za 40 rokov opravovaný nebol. V polovici20. storočia bol v takom zlom stavebno-technickom stave, že sa stal životu nebezpečným, preto bolo jeho užívanie zakázané. Od toho času náboženským účelom neslúži, aj keď neskôr v rokoch 1970 - 1976 bol komplexne obnovený. V súčasnosti je tu umiestnená výstavná expozícia dejín Svinice, dokumentácia z obnovy kostola a archeologického výskumu Na hore. V rámci kultúrnych podujatí sa v ňom každoročne v septembri, už takmer 20 rokov konajú Dní európskeho kultúrneho dedičstva. V rámci nich sa konajú koncerty, prehliadky chrámových zborov, spevokolov a skupín, výstavy, prednášky doplnené duchovným slovom kňazov miestnych cirkví.

Rímsko-katolícky kostol Božského srdca

Bol vybudovaný veriacimi na podnet kaplána Róberta Arányiho Aulehlu, svinického rodáka, s podporou košického kanonika Konráda Lajosa. Pozemok na výstavbu kostola darovala grófka Alžbeta Waldbott von Bassenheim, Forgách von Ghymes und Gács. Cirkevní kurátori Juraj Zajac a Jozef Boritaš venovali výstavbe kostola svoj čas a úsilie a tak z darov a ofier bol kostol vybudovaný v priebehu 1 roka. S jeho výstavbou začal Andrej Rošatko v Deň Božieho srdca a v tom istom roku 14. októbra 1923, ho slávnostne vysvätil biskup Colbrie - Fischer. Finančná hodnota kostola bola vyčíslená na 250.000.- Kčs. Kamenná stavba v pseudohistorickom slohu mala pôvodne tehlovú dekoráciu, neskôr jej stavbe a fasáde dali charakter prvky neogotiky a moderny. Jednoloďový priestor má polygonálny uzáver presbytéria a loď je zaklenutá korýtkovou klenbou. Vstávaná veža mala pôvodne drevenú striešku, v roku 1969 v priebehu generálnej opravy kostola bola nahradená dnešnou. Nový 530 kg zvon bol vyrobený v Nemecku a do veže ho inštalovali v roku 1973. Pôvodne bol v kostole oltár Najsvätejšieho srdca Ježišovho, vľavo bočný oltár Márie Lurdskej, darovaný Róbertom Nejedlým. V jeho spodnej časti bol každoročne pred Veľkou nocou inštalovaný Boží hrob. Oproti tomuto oltáru na druhej strane bola kazateľňa s vchodom so sakristie, rozšírenej v roku 1954. Na chóre boli pôvodne varhany, v súčasnosti je tu umiestnený orgán. Na stenách klenby a v jej oblúku sa nachádzajú nástenné maľby.

Evanjelický kostol a. v.

Evanjelickí veriaci oddávna túžili mať v obci svoj chrám, čo sa podarilo zrealizovať v roku 1929 vďaka štedrej finančnej podpore Jána Vancáka, tunajšieho obyvateľa, ktorý žil roky v Amerike. Stavbu podporili zbierkou aj členovia Luteránskej synody v USA a svinickí veriaci a vysvätený bol v tom istom roku. V tom čase došlo pod vplyvom Jána Vancáka k prechodu veriacich do americkej synodálnej cirkvi, pričom nastali spory o konaní bohoslužieb v chráme. Doterajší verní evanjelici mali povolené od reformovanej cirkvi vlastné bohoslužby v reformovanom kostole a od cirkevnej vrchnosti vo vlastných domácnostiach. Vlastnícky však bol kostol v prospech svinických evanjelikov usporiadaný až za pôsobenia pána farára Samuela Velebného v roku 1968. V roku 1957 bola vykonaná oprava kostola s odvodnením muriva, ďalšia v roku 1968. Dňa 21. septembra sa konala vysviacka biskupským administrátorom Jurajom Lukáčom, liptovským seniorom. Nasledujúca vysviacka sa uskutočnila po obnove kostola v roku 1979, a vykonal ju biskup Východného dištriktu Július Filo st. a senior Košického seniorátu Adolf Kevický. Generálna oprava bola vykonaná v rokoch 1998/9. Charakter stavby možno charakterizovať ako historizujúci novorománsky a novoklasicistický sloh. Sieňový priestor má rovný strop a je uzatvorený polkruhovým uzáverom. Cirkev je filiálnou cirkvou evanjelického cirkevného zboru vo Vyšnej Kamenici.

http://www.obecsvinica.sk/

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.