Choď na obsah Choď na menu
Reklama
 

Reklama

Spišská Sobota

10. 4. 2011
 
752 rokov existencie Spišskej Soboty, ktoré oslavujeme spolu s Popradom, predstavuje viac ako 30 generácií ľudí, ktorí tu žili, tvorili, prežívali obdobia rozvoja, úpadku, vojen, požiarov i prírodných katastróf. Spišská Sobota je najbohatšia svojimi historicko–umeleckými hodnotami. Stredovek bol voči nej v porovnaní s ostatnými časťami Popradu najštedrejší. Preto sa Spišská Sobota stala prirodzeným, hospodárskym a administratívnym strediskom. Bola sídlom cechov, obchodov i kultúrneho človeka. Prvýkrát sa Sp. Sobota spomína v darovacej listine kráľa Belu IV. z roku 1256 ako hraničná obec Gánoviec, no nepochybne vznikla už dávno predtým a určite už existovala pred tatárskymi vpádmi r. 1241.Kežmarok a Levoča.
V histórii Spišskej Soboty je veľa významných dátumov, ktoré ovplyvnili jej vývoj. Medzi ne určite patrí rok 1271 v ktorom mestu boli udelené mestské práva kráľom Štefanom V., ale aj privilégium spoločenstva Saských Nemcov, ktorým boli nemeckí obyvatelia zvýhodnení oproti slovenským mestám a obciam. V roku 1380 kráľ Ľudovít I. udelil mestečku právo týždňových sobotných trhov, čo bolo skôr potvrdenie starého daného práva. V roku 1412 kráľ Žigmund založil ako jedno z 13. spišských miest Sp. Sobotu do zálohy Poľsku. Tento záloh trval 360 rokov a nemal podstatný vplyv na rozvoj mestečka.
V roku 1474 pobudol v meste kráľ Matej Korvín na ceste do Sp. Starej Vsi.
Reforma Martina Luthera v roku 1517 zmenila aj náboženské pomery v Spišskej Sobote vzhľadom na nemecké obyvateľstvo, ktoré tu žilo v prevažnej väčšine až do roku 1880.
Takmer celý stredovek sa pohyboval počet obyvateľov na Sobotskom námestí medzi 750-900 obyvateľmi, ktorí obývali 115-130 domov.
Pre Sp. Sobotu boli tragické roky 1545, keď vyhorela takmer polovica námestia a veža kostola. A rok 1775 keď zhorelo celé mesto a o život prišlo 14 ľudí. Po znovupostavení mesta sa jeho podoba zachovala až do dneška.
Postavenie Sp. Soboty v spoločenstve miest Popradu, Veľkej, Matejoviec a Stráž bolo dominantné až do roku 1923. Od otvorenia Košicko-Bohumínskej železnice v roku 1871 sa viedol zápas o prvenstvo medzi Popradom a Sp. Sobotou, ktorý bol ukončený v roku 1927, keď sa sídlom okresu stal Poprad. Od 1.1.1946 sa dejiny Sp. Soboty prelínajú s históriou Popradu.
Najväčší rozvoj Sp. Soboty nastal po 1. svetovej vojne. Vzrástol počet domov. Roku 1921 zo 150 do roku 1945 na 220, a počet obyvateľov z 1050na 2500. Aj to bol jeden z dôvodov rozsiahlej výstavby novej časti Sp.Soboty. Po roku 1950 sa najskôr vybudovali ulice Chalúpkova, Palárikova, Brokoffova a po roku 1970 celé tzv. Nižany. V súčasnosti má Sp. Sobota 2715 obyvateľov, čiže iba mierny nárast oproti r. 1945 cca 200 obycateľov, ale 650 domov čo je oprori roku 1945 o 430 viac. V súčasnosti žije na Sobotskom námestí iba 71 obyvateľov s trvalým pobytom.
Po roku 1945 v katastri Sp. Soboty (čiastočne aj Stráží) vyrástol najväčší priemyselný podnik v Poprade – Vagónka, ktorý zamestnával 4000 pracovníkov a aj v súčasnosti poskytuje prácu i obživu takmer 3000 pracovníkom. (Tatravagónka a Tatravagón sú dnes spoločnosťou uznávané vo vagónovom priemysle v Európe i vo svete).
Svoje sídlo tu má SPP (Slovenský plynárenský priemysel), Obchodná spoločnosť Vagónmarket a mnoho ďalších spoločností poskytujúcich prácu aj občanom Sp. Soboty. Nezanedbateľné postavenie tu malo a má poľnohospodárstvo a to i napriek tomu, že kataster Sp. Soboty patrí medzi najmenšie. V súčasnosti pôdu obhospodáruje poľnohospodárske družstvo Veľká.
V Sp. Sobote sa zachovali mnohé významné umelecko-historické pamiatky. Architektonický a urbanistický ráz mestečka ostal v podstate renesančný tak, ako bol obnovený po požiari v roku 1775. Najväčšou umelecko-historickú hodnotu má kostol Sv. Juraja, predovšetkým jeho interiér. Je tu 5 vzácnych neskorogotických krídlových oltárov, no najcennejší je hlavný oltár, ktorý je dielom svetoznámeho majstra Pavla z Levoče a jeho dielne. Ide o majstrovské dielo o poznaní života a človeka, stojí za to ho vidieť. Ďalej je to renesančná zvonica z roku 1598, ale i Imaculata, ktorá je v súčasnosti v reštaurovaní.
Architektúra a urbanistika svedčí o poľnohospodársko-remeselnom živote jej pôvodných obyvateľov. Najčastejším typom domu sú domy s klenutým podchodom.
Za architektonické a urbanistické cennosti bola v r. 1950 Spišská Sobota vyhlásená za Mestskú pamiatkovú rezerváciu.
 
 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.