Choď na obsah Choď na menu
Reklama
 

Reklama

Spišská Nová Ves

10. 4. 2011
 

O tomto novom územnom celku - novej obci hovorí listina ostrihomského arcibiskupa Filipa z 29. novembra 1268, v ktorej sa spomína "plebanus de Villa Nova". Je to prvá písomná správa o Spišskej Novej Vsi.

Z tejto listiny sa dozvedáme niekoľko skutočností: prvou je, že v roku 1268 Spišská Nová Ves už ako osídlená obec jestvovala. Zároveň sa z listiny dozvedáme, že v tomto roku už bola v Spišskej Novej Vsi aj fara, teda aj kostol. Pretože v stredoveku, v ktorom náboženský život hral veľmi veľkú úlohu, bolo treba určitý čas na to, aby sa vybudovala a rozvinula cirkevná správa a postavil kostol, je úplne isté, že rok 1268 nie je rokom založenia Spišskej Novej Vsi.

Archeológovia pri "starom Iglove" našli aj radový cintorín, z ktorého preskúmali aj niekoľko hrobov. Predpokladajú, že by tam mali byť aj zvyšky poveľkomoravského kostola, ktorý tradícia spomína v 11. storočí. V období osídľovania terajšej Spišskej Novej Vsi, ako novej obce, bolo zvykom, že viac osád mávalo spoločnú faru a kostol. Tie stáli na území buď najstaršej alebo najväčšej či hospodársky najvýznamnejšej. Môžeme predpokladať, že tak tomu bolo aj v našom prípade. Spočiatku kolonistom a zakladateľom Villy Novej slúžil kostol, ktorý bol vybudovaný v "starom Iglove", a potom si postavili terajší farský kostol, ktorý sa považuje za pôsobisko farára z Villy Novej - Spišskej Novej Vsi.

Spišská Nová Ves patrila medzi výsadné obce spišských Sasov, ktorí vlastnili viaceré výsady mestského charakteru už za Belu IV. Túto skutočnosť pripomína i úvodná stať kolektívneho privilégia, v ktorom Štefan V. sám hovorí, že tu nejde o udelenie nových výsad, ale o úpravu tých, ktoré udelil, resp. potvrdil jeho otec Belo IV. Tieto výsadné osady spišských Sasov, medzi ktoré patrila Spišská Nová Ves sa neskôr menovali všetky mestami, pretože od počiatku mali takú výsady, ktoré im v danej situácii dávali charakter miest, lebo mali právo voliť si svojho samosprávneho predstaviteľa - richtára.

V kolektívnom privilégiu spišských Sasov, ktoré vydal Štefan V. 24. novembra 1271, na prvom mieste sa uvádza výsada, ktorá oslobodzuje spišských Sasov od platenia rôznych poplatkov a odovzdávania naturálnych dávok. Dostali tieto práva: hľadať a dobývať rudu, právo na rybolov, poľovačku a klčovanie lesov. Vyklčovanú pôdu premenenú na oráčiny mohli slobodne užívať.

Už Belo IV., ktorý chcel pozdvihnúť úroveň hospodárstva i posilniť krajinu vojensky, povolal do Uhorska hlavne nemeckých kolonistov, ktorí sa vyznali v remesle, v obchode a v hospodárení vôbec. Podmienkou pre rýchlejšie zaľudnenie nebol však iba tento moment. Dáva im mnohé donácie, tým si ich zaviazal jednak k vojenskej povinnosti, jednak k osídľovaniu svojich vlastných majetkov, čo rozhodne prispelo k posilneniu hospodárstva krajiny a jej obranyschopnosti.

Kolonizáciu Nemcov nemožno považovať iba za element, ktorý mal podporiť zaľudnenie nášho územia, ale boli tu aj oveľa dôležitejšie faktory, ktoré boli dôvodom ich povolania do Uhorska. Panovník, ktorý chcel vybudovať z Uhorska vyspelú krajinu, potreboval vyššie dôchodky, a tie mu mohli priniesť iba vysoko rozvinuté mestá, obchod, remeslá a rozvinuté poľnohospodárstvo.

V čase, roku 1312, keď Karol Róbert potvrdzoval kolektívne privilégium spišských Sasov, patrila do ich spoločenstva Spišská Nová Ves so svojim osadami a baňami. Keďže i celé slovenské obce sa stali súčasťou tohto spoločenstva, oprávnene možno tvrdiť, že malo viac právny ak národný obsah a ciele. Tvorili ho lokality riadiace tzv. nemeckým právom, ktoré bolo v majetkovo-právnej sfére výhodnejšie.

www.spisskanovaves.eu

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.