Choď na obsah Choď na menu
Reklama
 

Reklama

Plešivec

9. 4. 2011
 

Rodový kostol v sídle svojho panstva dali postaviť Bebekovci niekedy v prvej polovici 14. storočia, zrejme na mieste staršieho chrámu, ktorý tu stál najneskôr v 13. storočí.
Reprezentatívny objekt, ktorý mal symbolizovať aj bohatstvo tohto šľachtického rodu, bol poňatý zrejme ako dvojloďová stavba väčších rozmerov s polygonálne zakončeným presbytériom. Loď, zaklenutá na stredové piliere, mala vstup zrejme na západnej strane.
Približne v polovici 14. storočia bol interiér vyzdobený freskami. Pravdepodobne v prvej štvrtine 15. storočia pristavali zo severnej strany neskorogotickú kaplnku.
V roku 1558 kostol i celý Plešivec vypálili Turci. Okrem zničenej strechy značne utrpeli aj obvodové múry lode (najmä južná stena). Polozrúcanú stavbu obnovili v roku 1617 už pre potreby kalvínov, ktorí v tej dobe v Plešivci prevažovali. Miesto zrútenej gotickej klenby dostala kostol rovný strop, pred južný vstup pristavali murovanú predsieň. Vytvorené boli taktiež dve nové okná na lodi a jedno na stene presbytéria, ktoré osvetľuje priestor pod hodnotnou renesančnou emporou z roku 1627.
Ďalšie opravy sa realizovali aj v pribehu 18. storočia, keď v roku 1713 dostal kostol novú strechu a v roku 1744 obnovili (možno aj úplne vymenili) drevenú emporu v presbytériu.
V roku 1748 postavili pri kostole vysokú zvonicu, do ktorej v roku 1763 nainštalovali hodiny. V roku 1769 pokryli strechu červenou škridlou. V tomto storočí došlo aj k úprave a zjednoteniu vzhľadu okien, čo viedlo k zamurovaniu lomených oblúkov na pôvodných oknách.
V roku 1861 sa okrem obnovy exteriéru i interiéru objektu uskutočnil i prvý prieskum zameraný na gotickú etapu kostola. Výsledkom malo byť odkrytie jednej fresky pokrytej vrstvou popola. Počas tejto obnovy bol po zbúraní kazateľnice zo 17. storočia objavený náhrobný kameň Ladislava Bebeka, ktorý druhotne osadili do východnej steny neskorogotickej kaplnky.
V roku 1807 postavili pri kostole neskorobarokovú murovanú zvonicu. Kostol obnovovali aj koncom 19. storočia a v. 20. rokoch minulého storočia. Vtedy okrem výmaľby interiéru a prezentovania dvoch stredovekých fresiek, spevnili aj strop lode novými nosnými trámami.
Prvá odborná obnova sa uskutočnila pod vedením maďarských odborníkov v roku 1939, keď už Plešivec patril po Viedenskej arbitráži Maďarsku. V rámci nej sa uskutočnil archeologický výskum, znížená bola podlaha v kaplnke na úroveň pôvodnej stredovekej dlažby zo šesťuholníkových tehál. Taktiež bol opäť otvorený vstup z lode do kaplnky cez gotický portál. Kamenné prvky v kaplnke a sčasti aj renesančná západná empora boli reštaurované.
Od roku 1958 je exteriér omietnutý nevhodným cementovým brizolitom. V roku 1977 sa uskutočnil nový umelecko-historický a reštaurátorský výskum, ktorého výsledkom je okrem iného odkrytie a zreštaurovanie dvoch fresiek vysokej kvality na južnej stene presbytéria. Sondy taktiež potvrdili freskovú výzdobu na celej ploche presbytéria a čiastočnej aj v lodi.
Od roku 2009 sa realizuje komplexná obnova kostola, v rámci ktorej dostala pôvodnú podobu strecha severnej kaplnky a boli odkryté ďalšie fresky v interiéri.

Zaujímavosti
- Kostol napriek viacerým prestavbám predstavuje významný doklad vyspelej gotickej architektúry Gemera.
- Prvá písomná zmienka viažuca sa ku kostolu je z roku 1314 a spomína sa v nej plešivský farár v pozícii gemerského vicearchidiakona, teda druhej najvýznamnejšej osoby cirkevnej správy Gemerskej župy.
- Stredoveký ráz si zachovala najmä severná neskorogotická kaplnka, v ktorej nájdeme viacero hodnotných kamenárskych detailov - gotické okná s bohato členenými kružbami, prípory, hlavice a sčasti i rebrá klenby, ako aj jedinečné sedílie v tvare oslieho chrbta.
- Obzvlášť cenný je pôvodný honosný gotický portál, cez ktorý sa do kaplnky vstupuje z priestoru lode. Štýlovo je blízky portálom Dómu sv. Alžbety v Košiciach. Podľa starších názorov niektorých odborníkov išlo pôvodne o hlavný, západný, portál do lode, ktorý v rámci obnovy kostola po vypálení v roku 1558 mali preniesť na súčasné miesto. Najnovší výskum však potvrdzuje skôr hypotézu o primárnosti tohto portálu na svojom mieste.
- V lodi sa zachovala po gotickej klenbe len jedna polkruhová prípora na severnej stene, zakončená ozdobnou hlavicou.
- Interiér najmä presbytéria zdobia dodnes len sčasti odkryté fresky. Ide o vysokokvalitnú prácu najmenej dvoch talianskych majstrov. Do Plešivca ich zrejme pozval Juraj Bebek, ktorý sa koncom 40. rokov 14. storočia zúčastnil ťaženia uhorského kráľa Ľudovíta do Talianska v rámci zápasu o Neapolské dedičstvo. Talianski majstri, zrejme z Neapola, boli pri tejto príležitosti pozvaní do Uhorska, kde vyzdobili predovšetkým hradnú kaplnku v Ostrihome a následne aj kostol v Plešivci.
- Na južnej stene presbytéria je odkrytá monumentálne pôsobiaca freska s výjavom Ukrižovania a Poslednej večere, aktuálny výskum odkryl aj ďalšie postavy v presbytériu a na severnej strane lode. Monumentále maľby boli v poslednom období odkryté aj na severnej stene presbytéria, pričom horný pás z väčšej časti prekrýva novší strop.
- V exteriéri sa na južnej strane presbytéria zachovala freska zobrazujúca kráľov sv. Štefana a sv. Ladislava, v roku 2009 bol objavený fragment fresky aj za pristavaným oporným pilierom zo 17. storočia na južnej strane lode.
- Vo východnej stene neskorogotickej kaplnky je druhotne zamurovaný náhrobný kameň Ladislava Bebeka z ružového mramoru. Je datovaný do roku 1401, napriek tomu, že Ladislav je podľa listiny živý ešte v máji 1403 a ako nebohý sa spomína až v septembri 1404. Epitaf si dal zrejme pre istotu zhotoviť vopred, cítiac blízku smrť.
- Neďaleko kostola, severným smerom za panelákmi stoja v záhrade rodinného domu zvyšky bebekovského nížinného hradu. Ide už len o múr vysoký cca 6 metrov.

http://www.apsida.sk/c/4297/plesivec

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.