Choď na obsah Choď na menu
Reklama
 

Reklama

Budimír

7. 4. 2011
 

Prvá písomná zmienka o obci Budimír pochádza z roku 1289, v listine, ktorá opisuje delenie majetkov Petra z Drienova medzi piatich synov, ku ktorému došlo v závere roku 1283. Takto získal Petrov syn Ján dediny Veľký a Malý Budimír (villa Bodomer Maior et Minor Bodomer). Teda už pred rokom 1283 to boli vyvinuté dediny. Historik Branislav Varsik sa domnieva, že "ich korene sú značne staré a siahajú až do 12. storočia. Synovia komesa Jána získali v roku 1300 z dedičstva po zomretom strýkovi Michalovi aj dedinu Bretejovce."
 


Keď v roku 1326 získal mag. Ján za zásluhy od kráľa Karola les v blízkosti rieky Topľa, vnuk komesa Jána sa uvádza ako predikátor z Budimíra, takže možno hovoriť o budimírskej línii vetvy rodu Aba. Bolo tu sídlo feudálov s panskou kúriou a vznikla tu aj fara. Podľa záznamov o pápežských desiatkoch vieme, že v rokoch 1332 - 1335 bol v Budimíre farár Filip. Budimírska fara patrila do drienovského archidiakonátu.

Vnučka komesa Jána - Anička (Anych), ktorá bola manželkou mag. Bekeho, syna Petra z Bardejova, dostala od svojich bratov Jána a Mikuláša Malý Budimír (Kysbodomer), ktorý v roku 1356 kúpil jej brat Mikuláš za 135 mariek. Jeho syn Koňa (Konya) vystupuje v roku 1364 ako predikátor z Budimíra.

Ešte aj v písomnej zmienke z roku 1370, keď dochádzalo usporiadaniu majetkov medzi drienovskou vetvou rodu Aba, sa spomína Veľký a Malý Budimír. Od polovice 15. storočia sa však vždy píše iba o jednej obci Budimír, takže je tu predpoklad, že obe dediny splynuli do jednej.

Podľa portálneho súpisu Šarišskej stolice, ktorý pochádza z r. 1427, Budimír vlastnil Andrej z Budimíra a obec bola rozsiahla 23 port. Posledným mužským majiteľom budimírskej línie drienovskej vetvy rodu Aba bol Ján z Budimíra. Nemal syna a tak vyhynula rodiná vetva po meči. Kráľ Ladislav však v roku 1453 previedol majetky na Jánovu dcéru Annu. Jej muž, Štefan z Brezovice, dostal ešte od kráľa v roku 1458 donáciu na majetky drienovskej vetvy rodu Aba. Diktálny súpis Šarišskej stolice uvádza, že v roku 1567 mal Budimír rozlohu 7 1/2 porty. Súpis domov Šarišskej stolice z roku 1598 konštatuje, že v Budmíre stálo v tom roku 29 obýaných domov.

Podľa desiatkového registra z roku 1565 v Budimíre žio 23 sedliakov a dvaja želiari, z ktorých mali štyria osobné mená slovenského pôvodu, desiati osobné mená maďarského pôvodu a desiati osobné mená neistého pôvodu. V druhej polovici 16. storočia bol teda Budimír dedinou so zmiešaným obyvateľstvom s maďarskou väčšinou. To mohlo byť spôsobené aj tým, že práve v tom čase utekalo mnoho Maďarov pred tureckými vojskami z juhu na sever. Ich príliv ešte výraznejšie zmaďarizoval Košice, ale pomaďarčili aj Ťahanovce, Košickú Novú Ves, Beniakovcea Rašovík. Treba však brať na vedomie aj to, že súpisy mien zvyčajne robili decimátori maďarského pôvodu, takže často aj rôzne slovanské mená pomaďarčili.

Podľa súpisu z roku 1715 bolo v Budimíre 11 poddaných, z ktorých osem mali mená slovenského pôvodu. Súpis z roku 1758 udáva, že zo šiestich poddaných malo päť osobné mená slovenského pôvodu. Teda v 18. storočí to bola už prevažne slovenská dedina, lexikón z roku 1773 udáva, že sa tu rozrávalo prevažne po slovensky. V roku 1786 je Budimír dokonca uvádzaný ako slovenské mestečko.
 

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.