Choď na obsah Choď na menu
Reklama
 

Reklama

100 rokov električkovej dopravy v Košiciach

2. 3. 2014


V Košiciach sa MHD vyvíja už vyše 100 rokov. Prvým významným dátumom bol 14. máj 1891, kedy bola sprevádzkovaná prvá linka konskej železnice zo železničnej stanice na Hlavnú ulicu. Prevádzkovateľom bol dopravný podnik s názvom Kassai közúti vasút, čo znamená Košické pouličné dráhy. Medzi rokmi 1896 a 1913 sa objavili i parné "električky". Prevádzka prvej električky, teda vozidla napájaného elektrickou energiou schopného prevážať cestujúcich, sa začala 28. februára 1914 slávnosťou o 9:00 hod. pri radnici na Hlavnej ulici a bola pokrstená košickým farárom Ľudovítom Konrádym. Po vzniku ČSR sa prevádzkovateľ premenoval na Košické elektrické pouličné dráhy a pôvodné maďarské meno bolo zrušené. Prevádzka sa v medzivojnovom období nevyvíjala, pribudla jediná trať ku Gajdovým kúpeľom (Anička). S nástupom maďarskej okupácie došlo k zničeniu tratí, vozidiel, trolejového vedenia a vozovne. Po oslobodení v roku 1945 bola prevádzka opäť obnovená, nasadili sa vozidlá, ktoré neboli príliš poškodené. Dopravný podnik bol opäť premenovaný, nový názov mal podobu Mestské verejné podniky – doprava.


V 60. rokoch nastalo obdobie najväčšieho rozvoja. V roku 1964 vznikla rýchlodrážna trať do Východoslovenských železiarní (dnes U. S. Steel Košice, s.r.o.), súčasne došlo k zrušeniu nákladnej električkovej dopravy. Vzhľadom na rozširovanie siete začal byť zastaraný vozový park rýchlo obnovovaný električkami z ČKD typmi T1 a T2. Po uvedení rýchlodráhy do prevádzky sa dopravný podnik (už teraz s názvom Dopravný podnik mesta Košice) rozhodol nakúpiť električky najrozšírenejšieho typu T3, ktoré sú v prevádzke dodnes. Na rýchlodráhe do VSŽ boli prevádzkované trojvozové súpravy, ktoré jazdili až do roku 2001, čo bolo v Česko-Slovensku raritou. Takto zostavené vlaky mali dĺžku takmer 45 metrov. Výstavbou rýchlodráhy sa predurčil celkový veľkokapacitný charakter mestskej siete, kedy sa budovali trate na husto obývané sídliská (Nové Mesto, Nad jazerom). Zároveň sa rušili spojenia do Čermeľa a Ťahanoviec, ktoré mali rekreačný charakter, a kde nemali zachádzať železiarenské linky „R“. Ako posledná dosiaľ postavená je trať Alejová z roku 1989, ktorá podstatne vylepšila spojenie južnej a západnej časti mesta.

sk.wikipedia.org


 

Súvisiace odkazy:

Zvyšky po električkových koľajniciach na Aničke

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.